Zdeněk Hadaš

(? – ?)V máji 1936 vojak jelšavskej posádky Zdeněk Hadaš za pomoci ďalších vojakov zostúpil do priepasti Zvonivá jama na Plešiveckej planine a článok o tejto výprave v tom istom roku aj publikoval na stránkach časopisu Krásy Slovenska (Hadaš, 1936c). Pre nedostatočný výstroj však dno priepasti nedosiahli a zostúpili len do jej polovice, na tzv. skalný most. Preskúmali aj horizontálnu chodbu oproti skalnému mostu (neskôr nazvanú ako Kamenského chodba). Okrem geomorfologického opisu priepasti zverejnil Hadaš na stránkach Krás Slovenska aj náčrt priepasti v mierke 1:2000. Z charakteru údajov, uvedených v článku vyplýva, že Hadaš Plešiveckú planinu určite navštívil viackrát a mal o nej aspoň základné informácie (okrem iných spomína napr. cisternu, ako aj „dvě mohutné vyvěračky u Vidové a Kunovy Teplice“). Dôkazom o ich zostupe do priepasti je nápis, ktorý zanechali na ľavej stene Kamenského chodby (Horváth – Jerg, 2005, s. 196).

Hadašova výprava do Zvonivej jamy v roku 1936 je všeobecne známa a v speleologickej literatúre sa o nej zmienili mnohí autori, no napriek tomu dodnes o tejto osobnosti nepoznáme žiadne bližšie údaje. Pravdepodobne bol rodákom z Moravy. V archíve SMOPaJ sa nachádzajú 2 Hadašove listy z roku 1936, z obsahu ktorých vyplývajú ďalšie cenné údaje a niektoré historické súvislosti. Preto sme sa rozhodli sem zaradiť ich prepis.

Hadašov list odoslaný z Jelšavy, dňa 24.6.1936:

Vážený pane,

Očekávám Vás podle úmluvy v sobotu u poledního vlaku na nádraží v Plešivci, pak pojedeme společně do Kunovy Teplice. V neděli minulý týden jsem nahoru nemohl, proto musíme přípravy provést teprve v sobotu. Všechen materiál o kterém jsme mluvili, dám dopravit na místo. Nějaký proviant si, prosím, vezměte s sebou.

Žebřík jsem z Brna dostal, vezmu jej též, ale je dlouhý jen 15 m.

S panem signálmistrem jsem mluvil. Jestli jsem mu dobře rozuměl, chce sestoupiti otvorem některého dosud činného závrtu v jižní části planiny. Má prý asi 90 m ocelového lana, telefon a elektrickou svítilnu, a velikou touhu státi se slavným. Jeho „wigwam“ má velmi výhodnou polohu u nádraží a mohli bychom u neho udělat skladiště materiálu. Myslím, že bude dobře vzíti jej s sebou, proto mu též píši, aby nás očekával, ovšem sám, ne s transportem zvědavých.

Tedy do videnia, a ať se nám to podaří.

S pozdravem

ppor. Z. Hadaš

P.S. Přijedu do P. (Plešivca – pozn. autora) za každého počasí, v případě nepohody domluvíme se o dalším tam.

Hadašov list odoslaný z Rakvíc pri Břeclavi, dňa 10.7.1936:

Milý pane správče,

Tak od včerejška je ze mne civil. Ovšem to neznamená, že přestávám mít zájem o věci, které mne bavily na vojně. Nadávám si, že jsem tehdy do té Csongő nevzal s sebou více materiálu a lidí. Ale každopádne se na ni ještě vrátím. Myslím, že si potom dáte říci, a půjdete s sebou.

Ještě v Jelšavě jsem napsal pár řádek o našem výletu. Snad by se daly otisknouti v Krásách Slovenska. Protože ale nemám po ruce adresu redakce, prosím Vás o laskavé napsání adresy na obálku a odeslání redakci. Děkují za laskavost a srdečně Vás zdravím.

Váš ….. Zdeněk Hadaš

Rakvice u Břeclavě

Aj keď Hadaš vo svojich listoch adresáta priamo nemenuje, niektoré jeho formulácie (pane správče, do videnia) naznačujú, komu ich písal. V roku 1929, len tri roky potom, čo Ján Majko objavil Domicu, prešla jaskyňa do pôsobnosti Klubu československých turistov (KČST). Na požiadanie KČST koncom roka 1931 sa správy Domice ujal Vojtech Benický (1907–1971), ktorý v medzivojnovom období zohrával významnú úlohu v Slovenskom krase, a pustil sa do sprístupňovacích prác. Ich zásluhou zavítali prví návštevníci do Domice už v lete 1932 (Lalkovič, 2005, s. 118–119; resp. Lalkovič, 2014, s. 433–438). Hadaš teda písal svoje listy v roku 1936 V. Benickému, ktorý v tom čase bol správcom jaskyne Domica (v rokoch 1931–1938). Aj Hadašov článok o prieskume Zvonivej jamy sa dostal na stránky Krás Slovenska práve pričinením V. Benického. Keďže Hadaš nemal kontakt na redakciu Krás Slovenska, svoj článok poslal v obálke Benickému, ktorý ho potom zaslal redakcii.

Ešte v roku 1922 sa zo zamestnancov železnice v Plešivci vytvorila skupina (akýsi krúžok železničiarov) vedená Jaroslavom Krylom (1899–1975), ktorá sa zameriavala na prieskum jaskýň v okolí Plešivca. Preskúmali niekoľko jaskýň na Silickej (napr. Silická ľadnica, Zbojnícka jaskyňa), aj Plešiveckej planine (Leontína, Mačacia priepasť?, Bazová jaskyňa – Číkova diera, Železné vráta, neznáma priepasť na JZ od Mačacej priepasti?; Lalkovič, 2002, s. 130–131; resp. Lalkovič, 2005, s. 117).

Z Hadašovho listu nie je celkom jasné, za akým účelom išli do Kunovej Teplice, ak mali v pláne preskúmať nejaké bližšie nešpecifikované lokality v južnej časti planiny (praktickejší by bol výstup plešiveckým závozom; kunovoteplický je jednak veľmi strmý a ním sa skôr dostali do strednej časti planiny). Bližšie údaje o týchto prieskumoch nám však nie sú známe a budú predmetom ďalšieho bádania. Hadaš teda bol v kontakte nielen s V. Benickým (potvrdzuje to aj Hadašov článok, kde priamo uvádza, že sa v Plešivci stretol na stanici s Kettnerom, Paloncym a Benickým), ale aj so železničiarmi z Plešivca a zrejme podnikli na Plešiveckú planinu niekoľko spoločných akcií (v publikovanom článku ich však nespomína, iba kolegov vojakov). Na túto skutočnosť poukázal M. Lalkovič už vo svojom príspevku z roku 1987, pravdepodobne na základe informácií, uvedených v Hadašovom liste (Lalkovič, 1987, s. 125).

Čo sa týka samotnej osoby Z. Hadaša, z tých dvoch listov sa veľa informácií o ňom nedozvedáme. Na vojne slúžil v Jelšave, mal hodnosť podporučíka a odišiel do civilu 9. júla 1936. Nasledujúci deň poslal list z malej obce Rakvice z južnej Moravy (neďaleko Břeclavi), ale či odtiaľ aj pochádzal, zatiaľ nevieme. Napriek tomu, že podľa svojho vyjadrenia mal záujem pokračovať v tom, čo ho bavilo na vojne (prieskum jaskýň), zatiaľ nepoznáme žiadny prameň, ktorý by potvrdil nejaké jeho prípadné neskoršie aktivity v oblasti speleológie.

Týmto by sme chceli vyzvať širokú jaskyniarsku verejnosť (najmä českých jaskyniarov), že ak majú k dispozícii nejaké bližšie údaje o Zdeňkovi Hadašovi, aby nás kontaktovali. Ďakujeme.

Použité pramene:

Hadaš Z., 1936a: Osobný list Vojtechovi Benickému zo dňa 24. júna 1936, Jelšava, rukopis, 2 s., archív SMOPaJ Liptovský Mikuláš.

Hadaš Z., 1936b: Osobný list Vojtechovi Benickému zo dňa 10. júla 1936, Rakvice u Břeclavě, rukopis, 1 s., archív SMOPaJ Liptovský Mikuláš.

Hadaš Z., 1936c: Z výletu na Plešiveckou planinu. Krásy Slovenska 15, Bratislava, 121–123.

Horváth P. – Jerg Z., 2005: Nápisy ako historické pamiatky v priepasti Zvonica na Plešivskej planine. Slovenský kras 43, Liptovský Mikuláš, 193–201.

Lalkovič M., 1987: Meranie a mapovanie jaskýň na Slovensku v rokoch 1919–1944. Slovenský kras, 25, Liptovský Mikuláš, 109–134.

Lalkovič M., 2002: Začiatky poznávania jaskýň a priepastí Slovenského krasu po vzniku Československa. Slovenský kras 40, Liptovský Mikuláš, 117–136.

Lalkovič M, 2005: História poznávania a objavovania jaskýň. In: Bella P. a kol., 2005: Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku. SSJ, Liptovský Mikuláš, 113–130.

Lalkovič M., 2014: Objav a poznávanie Domice. In: Gaál Ľ. – Gruber P., 2014: Jaskynný systém Domica – Baradla. Jaskyňa, ktorá nás spája. ANPI Jósvafő a ŠOP SR – SSJ Liptovský Mikuláš, 425–449.

Spracoval:  Zoltán Jerg (Speleoklub Minotaurus)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.