Samuel Timon

20. júla 1675, Trenčianska Turná – 7. apríla 1736, Košice

Zo života Samuela Timona

Slovenský historik, polyhistor a univerzitný profesor Samuel Timon sa narodil 20. júla 1675 v Trenčianskej Turnej. Jeho otec Ján Timon bol vysokopostavený úradník (správca panských majetkov Uhorskej kráľovskej komory). Spočiatku ako mladý chlapec mal veľký odpor k učeniu (začo neraz dostal bitku), ale neskôr sa to výrazne zmenilo. Študoval na gymnáziu v Trenčíne a potom v Bratislave, kde už ako 18–ročný vstúpil do Jezuitského rádu. Vysokoškolské štúdiá absolvoval v Trnave. Vyučoval v Prešove, Trnave a Košiciach. Už počas svojich štúdií prejavil mimoriadny talent pre históriu, čo ho potom sprevádzalo celý život. Počas jeho života bolo vydaných niekoľko jeho prác. Medzi  najznámejšie patria diela zapodievajúce sa históriou Uhorska. Jeho práce „Imago antiquae Hungariae“, 1733 (Obraz starého Uhorska) a „Imago novae Hungariae“, 1734 (Obraz nového Uhorska) vyšli v mnohých vydaniach a boli pre niekoľko generácií študentov rešpektovanou učebnicou dejepisu a zemepisu. Týmito prácami položil základy moderného dejepisu. Nikdy sa nehanbil za svoj pôvod a hrdo sa hlásil za Slováka. Na svoju dobu bol Samuel Timon mimoriadne vzdelaný človek (mal ohromné vedomosti z histórie, ovládal niekoľko jazykov), napriek tomu bol veľmi skromný. O jeho skromnosti, no pritom veľkosti hovorí jeho vlastný životopis, ktorý si pre istotu napísal sám, keďže sa obával oslavných rečí, ktoré by mohli odznieť po jeho smrti. Viacero svojich prác napísal hlavne v posledných rokoch svojho života, keď mu už zdravie neslúžilo. Zomrel 7. apríla 1736 v Košiciach. Na počesť rodáka z Trenčianskej Turnej bola tamojšia základná škola v roku 2011 premenovaná na Základnú školu s materskou školou Samuela Timona (Červeňanová  – Horňák, 2011; Jerg, 2018a, s. 206–207; sk.wikipedia.org). Podrobnejšie údaje o živote a dielach Samuela Timona je možné nájsť v práci R. Marsinu (Marsina, 1995).

Samuel Timon a jaskyne na Slovensku

V roku 1735, krátko pred svojou smrťou, vydal Samuel Timon veľmi zaujímavé dielo s názvom „Tibisci Ungariae fluvii notio Vagique ex parte“ (Opis uhorskej rieky Tisy a sčasti aj Váhu). V tejto práci, v ktorej sa zaoberá opisom vodstva časti Uhorska, sa nachádza aj niekoľko zmienok o jaskyniach. Timon bol pravdepodobne prvý, kto vôbec upozornil na existenciu jaskýň na Plešiveckej planine v Slovenskom krase (Lalkovič, 2006). Pri opise Plešiveckej planiny sa na túto Timonovu prácu odvolával aj evanjelický farár v Ochtinej Ladislav Bartolomeides (1754–1825) vo svojej monografii o Gemeri (Bartholomaeides, 1806–1808, s. 61–62). Napriek tomu však Timonove dielo z roku 1735 medzi jaskyniarskou verejnosťou  dlho nebolo známe a upozornil na neho až v roku 1999 Marcel Lalkovič (1944–2016), špičkový odborník na jaskyniarsku históriu (Lalkovič, 1999, s. 145, 147). V Timonovej práci sa nachádzajú zmienky o štyroch jaskyniach zo Slovenského krasu a dvoch jaskyniach z Liptova. Maďarský preklad Timonovej latinsky písanej práce z roku 1735 sa v rukopise nachádza v archíve Dunajského múzea v Ostrihome a je dostupný aj na internete (Deák, 1988).

Slovenský kras

V kapitole XII. s názvom „Rieky a potoky Turne“, v odstavci „Hájsky potok“ Timon o Silickej ľadnici píše:

„V blízkosti Silice, jednu míľu na juhozápad od Jablonova je jedna jaskyňa, v ktorej voda z výšky nadol kvapká. V zime, pri miernej teplote je útočiskom netopierov, v lete aj v páliacej horúčave – na veľký úžitok obyvateľstva, je ľadovo studená. Koľko ľadu z nej cez deň vynesú, také isté množstvo sa cez noc vytvorí. Ľad z nej vynášajú s obozretnosťou, lebo kto netrafí krok, ten do hlbočiny padne. Epigramma o jaskyni: V tejto jaskyni sa riadne zrútili zákonitosti vecí. V lete je vždy studená, a v zime teplá. Anti epigramma: V tejto jaskyni sa nezrútili zákonitosti prírody, keď leto vždy prináša zimu a zima teplo.“ (Timon, 1735, s. 89–90; Deák, 1988).

Z akého zdroja čerpal Timon informácie o Silickej ľadnici, zatiaľ bližšie nie je známe (pozri Jerg, 2018b, s. 232–234). Hneď za Silickou ľadnicou sa Timon zmienil aj o ďalšej jaskyni Silickej planiny, keď poznamenal:

Medzi strmými skalnými štítmi, kde postavili hrad Sokolej skaly, sa nachádza stály prameň a jedna jaskyňa. V nej sa nachádzala hradná kuchyňa, odkiaľ ťahali hore jedlo pre vojakov pomocou kladky. Za čias kráľa Žigmunda a Mateja Korvína bola jaskyňa hniezdom českých Husitov a odtiaľ pochádza názov ešte aj dnes jestvujúcej českej cesty.“ (Timon, 1735, s. 90; Deák, 1988).

Táto zmienka sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje na Sokoliu vyvieračku a Zbojnícku jaskyňu pod Sokoľou skalou.

            V kapitole XIII. s názvom „Rieky a potoky Gemera“, v odstavci „Pramenisko Slanej v Gemeri“ Timon píše:

„Sama utekajúca Slaná spadá z rejdovianskych hôr (hora Radzim), ktoré neoddeľujú Gemerčanov od Špišiakov. Na území medzi horou a západným brehom rieky sú dve obce s názvom Slaná: Nižná a Vyšná Slaná. Pramenisko Slanej sa nachádza 2000 krokov od Rožňavy. Štítnickú dolinu polieva tá rieka, ktorá pramení v nejakej železnej bani, najprv polieva Štítnik, potom lúky Hornej a Dolnej Teplice a po 2000 krokoch sa nad Plešivcom spája s riekou Slaná. V Dolnej Teplici na poliach vyvierajú termálne vody. Predtým, ako Slaná a štítnický potok sa spoja, polievajú úpätie 1000 krokov širokej a dlhej hory. Na východnej strane tejto hory sa nachádzajú obzvlášť hlboké jaskyne, z ktorých vyniknú dve. Bubecius (Bubek, Bebek) je otcom významného rodu, staviteľ siedmych skalných hradov, ktorý podľa povesti našiel v jaskyniach poklad. Zriedkavý je takýto šťastný pastier oviec.“ (Timon, 1735, s. 95; Deák, 1988).

Podľa Timona sa teda na východnej strane Plešiveckej planiny mali nachádzať dve významnejšie jaskyne. Keďže vo svojej práci ich bližšie nepopisuje, stotožniť ich s dnes známymi jaskyňami je prakticky nemožné. Či vôbec, a v akej miere by mohla táto zmienka súvisieť napr. s jaskyňou Leontína, príp. s Maštaľnou alebo so Starou brzotínskou jaskyňou, to je otázka, na ktorú už asi nikdy nebudeme poznať odpoveď. Napriek tomu ju môžeme považovať za zatiaľ najstaršiu známu písomnú zmienku, vzťahujúcu sa na jaskyne Plešiveckej planiny (Jerg, 2018a, s. 206–207).

Liptov

V kapitole XVII. s názvom „Rieka Orava a pramenisko Váhu“, v odstavci „Potok Štiavnica“ Timon píše:

Pod Porúbkou sa do toho istého koryta vlieva aj potok Štiavnica (Styaunicza), ktorý je živený jedným prameňom a ktorý potom pol míle cesty prekonáva pod zemou. Pozdĺž tohto potoka sa nad Sv. Jánom nachádza jedna taká mohutná, temer zo samostatných ciel (miestností) pozostávajúca jaskyňa, na ktorej koniec dôjsť je podľa odhadu ľudí nemožné. Iná podobná jaskyňa sa nachádza aj v susedstve Zvolenskej stolice, v okolí Sv. Mikuláša v Demänovských vrchoch.“  (Timon, 1735, s. 123; Deák, 1988).

            Tieto Timonove zmienky sa s najväčšou pravdepodobnosťou vzťahujú na Stanišovskú jaskyňu v Jánskej doline a na Demänovskú ľadovú jaskyňu. V prvej polovici 18. storočia sa už vo vedeckých kruhoch vedelo o existencii niekoľkých jaskýň v Demänovských vrchoch na Liptove. Najznámejšou jaskyňou bola jednoznačne Demänovská ľadová jaskyňa, nakoľko jej podrobný opis – aj s nákresom jej priestorov od Juraja Buchholtza ml. (1688–1737) – zverejnil už v roku 1723 slovenský polyhistor Matej Bel (1684–1749) vo svojom Prodrome (Lalkovič, 2003, s. 133).

            Samuel Timon sa teda vo svojom diele Tibisci… z roku 1735 zmienil spolu o šiestich jaskyniach, z toho štyri sa vzťahujú na oblasť Slovenského krasu a dve na oblasť Liptova.

Literatúra:

Bartholomaeides L. B., 1806–1808: Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico–geographico–statistica. Leutschovia, 784 s.

Červeňanová I. – Horňák R., 2011: Keď som chodil do školy. Pohľad do histórie a súčasnosti školy v Trenčianskej Turnej. Trenčianska Turná, 2011, 33 s. https://zstrencturna.sk/uploaded/zs/dokumenty/bulletin-ked-som-chodil-do-skoly.pdf

Deák Antal A., 1988: Timon Sámuel – Magyarország Tisza folyójának és a Vág egy szakaszának leírása. Kézirat, Duna Múzeum adattára (A18/a.46), Esztergom, 135 s. http://www.dunamuzeum.hu/public/deaka/timonkonyv.pdf

Jerg Z., 2018a: Zmienky o jaskyniach Plešiveckej planiny do roku 1918 vo svetle súčasného poznania. Slovenský kras 56, 2, Liptovský Mikuláš, 205–226. http://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=2129&filename=kras%2056%202.pdf

Jerg Z., 2018b: Silická ľadnica v najstarších písomných prameňoch do konca 18. storočia. Slovenský kras 56, 2, Liptovský Mikuláš, 227–255. http://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=2129&filename=kras%2056%202.pdf

Lalkovič M., 1999: Erste Erwähnungen über die Höhlen des Slowakischen Karstes zu Beginn des 19. Jahrhunderts. Slovenský kras 37, Liptovský Mikuláš, 139–148. http://archiv.smopaj.sk/data/_uploaded/media/public/Slovensky_kras/37_1999.pdf

Lalkovič M., 2003: Z histórie Demänovskej ľadovej jaskyne. Slovenský kras 41, Liptovský Mikuláš, 129–164.

http://archiv.smopaj.sk/data/_uploaded/media/public/Slovensky_kras/41_2003.pdf

Lalkovič M., 2006: Leontína alebo Ľudmila? Spravodaj SSS, 37, 1, Liptovský Mikuláš, 45–47. https://sss.sk/wp-content/uploads/2011/10/Spravodaj-2006-1.pdf

Marsina R., 1995: Slovenský historik Samuel Timon 1675–1736. Zborník k 320. výročiu narodenia. Obecný úrad Trenčianska Turná, 1995, 320 s.

Timon S., 1735: Tibisci Ungariae fluvii notio Vagique ex parte. Cassoviae, 145 s.

Spracoval: Zoltán Jerg (SK Minotaurus)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *