KORMOS TIVADAR

• 9 rokov ago
• Posted in:K-U
• 2
• Author: dankez
• Tags: 19. storočie, Balkán, Budapešť, geológ, Lajos Lóczy, Madagaskar, mäkkýše, Múzeum geografického ústavu, ornitológ, pravek

Kormos Tivadar (*10. november 1881, Győr, + 25. august 1946, Budapešť), maďarský geológ, paleontológ a malakozoológ.

(Tivadar Kormos)

Študoval na budapeštianskej univerzite prírodovedno – geografický odbor (1901-1906). Získal diplom doktora filozofie (1906); popri tom pokračoval v štúdiu práva. Bol asistentom Lajosa Lóczyho st. na Katedre geografie. Jeho prvá vedecká práca sa zaoberala otázkami ornitológie (1902). Práca o slimákoch (1903) sa stala základom štvrtohorného výskumu mäkkýšov Uhorsku.

V rokoch 1908-1919 pracoval ako geológ maďarského kráľovského geologického ústavu.  Mapoval v chorvátskych krasových územiach, pracoval v aradskej  kotline  v dnešnom Rumunsku. Ako paleontológ sa zaoberal pleistocénnymi a holocénnymi mäkkýšmi, neskôr mlado-treťohornými a štvrtohornými stavovcami. Od roku 1910 sa zúčastňoval početných expedícií, ako člen prvej Jadranskej expedície (1913) a v rokoch 1917-1918 Balkánskej expedície. Kurátor Múzea geografického ústavu. Získal kvalifikáciu učiteľa na Univerzite v Budapešti (1914). V priebehu svojich expedícií za zaoberal výskumom zbierok pravekých stavovcov v Rakúskych a Nemeckých múzeách, vyhľadával praveké náleziská miocénnych a pliocénnych stavovcov v Grécku a na území Malej Ázie.

Kvôli svojim činnostiam v dôsledku politických zmien (1919), prišiel o prácu a neskôr bol penzionovaný (1922). Pracoval ako úradník, resp. geológ v priemyselných fabrikách (uhoľné a hliníkové závody). V zbere pokračoval aj v období medzi svetovými vojnami, ale skôr publikoval staršie získané materiály, v ktorých poukázal na množstvo nových druhov. Zhrnul výsledky výskumov štvrtohornej moluskovej fauny z oblasti Balatonu (1910), východnej časti Zadunajska (1905), Nitry a pleistocénnej fauny vnútorných Karpát. Podrobne študoval slimáky v Püspökfürdő (1905), Tata (1912), Sütő (1925) a určil slimačí materiál z jaskynných vykopávok.

Významnú prácu vykonal v oblasti výskumu rašelinísk (v prvom rade lokalita Sárrét pri Fejér, 1910) a ich slimákov a to z hľadiska ich historického vývoja. Takto sa ako prvý pokúsil o rekonštrukciu prírodných a klimatických pomerov štvrtohôr na podklade fauny mäkkýšov (1910). Recentné faunistické zbierky sa okrem Maďarska rozšírili aj na Chorvátsko, Dalmáciu a Grécko. Z prieskumu pravekých stavovcov sú najdôležitejšie zbery a spracovanie pliocénnej a spodno-pliocénnej fauny z lokalít Baranya (Beremend, Csarnóta, Villány, Nagyharsány-hegy), čím získal európske uznanie (1917, 1937). Spracoval faunu Polgrádu (1911) a Püspökfüredu, odkryl pravekú osadu pri Tate. Zo spracovania materiálov vrchno-štvrtohornej fauny stavovcov z jaskynných vykopávok (1911-1913) sú najpodstatnejšie zistenia ohľadne ich vývoja a vzťahu k životnému prostrediu. Výsledky tejto systematickej práce priniesli určenie nových druhov pravekých stavovcov, resp. ich revíziu.

V jeho vedecko-populárnych prácach predstavil živočíšstvo Madagaskaru (1913), písal o soboch (1933) a o pračloveku (1926). Výsledky jeho vedeckej práce zahŕňa takmer 200  uverejnených štúdií. Veľká časť jeho zbierky a spracovaný paleontologický materiál je umiestnený v Múzeách v Maďarsku, ale aj v zahraničí (Bázel, Utrecht, Lyon, London atď.).

Najdôležitejšie práce:

– A fejérmegyei Sárrét geológiai múltja és jelene (A Balaton tudományos tanulmányozásának eredményei. 1. 1. Peleontológiai függelék, 4., 8, 1909, 1-67) [Geologická minulosť a súčasnosť fejérmegyei Sárrét-u (Výsledky vedeckých výskumov Balatonu)].

– Új adatok a balatonmelléki alsó-pleisztocén rétegek geológiájához és faunájához (A Balaton tudományos tanulmányozásának eredményei. 1. 1. Peleontológiai függelék, 4., 6, 1910, 1-50) [Nové údaje ku geológii a faune spodno-pleistocénnych vrstiev okolia Balatonu (Výsledky vedeckých výskumov Balatonu)].

– A tatai ősköri telep (A Magyar Kir. Földtani Intézet Évkönyve, 20., 1912, 3-66) [Praveká osada v Tate (Ročenka Zemepisného ústavu)].

– A piliszszántói kőfülke Lamrecht Kálmánnal (ou., 23., 1915, 307-499) [Skalný výklenok Piliszszantó].

– A Villányi-hegység preglaciális képzódmenyei és faunájuk (A Magyar Kir. Földtani Intézet Évi Jelentése 1916-ról, Bp., 1917, 399-414) [Preglaciálne útvary a fauna Villányskeho pohoria].

– Az ősember világa (Természettudományi Társulat, 1919) [Svet pračloveka (Prírodovedecká spoločnosť)].

– A Villányi-hegység felsó-pleszticén kori csontbrecciainak földtani viszonyai és a lelőhelyek története (Matematikai és Természettudományi Értesítő, 56., 1937, 1061-1100) [Zemepisné vzťahy a história lokalít vrchno-pleistocénnych kostených brekcií Villányskeho pohoria (Matematický a Prírodovedecký bulletin)].

Použitá literatúra:

KORMOS, T. (1904). A Sztaniszovai csepkőbarlang Liptó – megyeben.  Földrajzi Közlemények, kötet, 32, Budapest, 339 – 347.

Kol. (2002). Magyar múzeumi arcképcsarnok, Budapest.

Zostavil Peter Holúbek