Keresztély Raisz

1766, Toporec – 13. augusta 1849, Hrušov

Zo života Keresztélya Raisza

Významný maďarský geodet Keresztély Raisz (nemecky: Christian Reiss) sa narodil v roku 1766 v malej obci Toporec (ležiacej 15 km na SSV od Kežmarku). V databáze mormónskej cirkvi (www.familysearch.org) sa uvádza, že istý Christian Reisz bol údajne pokrstený v Toporci 20. júla 1768. Nakoľko však ide len o indexovaný údaj, bez príslušnej fotografie z matričnej knihy, nevieme, nakoľko je hodnoverný. Faktom je, že všetky ostatné známe pramene udávajú ako rok narodenia Raisza rok 1766. Raisz bol maďarskej národnosti, ale vzhľadom na jeho nemecké priezvisko je dosť možné, že jeho predkovia boli spišskí Nemci. Študoval na Inžinierskom inštitúte (Institutum Geometricum) budapeštianskej univerzity. Inžiniersky diplom tam získal 17. septembra 1791 (Fodor, 1955, s. 129, 171; Fodor, 1957, s. 99–100). Ako zaujímavosť je treba uviesť, že na vyššie uvedenom Inžinierskom inštitúte študoval aj prvý učiteľ maďarského jazyka a literatúry na hlavnom katolíckom gymnáziu v Bratislave György Szaller (? – 1807), ktorý tam získal inžiniersky diplom v roku 1789, čiže len dva roky pred Raiszom (pozri biografiu Gy. Szallera – Jerg, 2019b).

Raisz bol hlavným geodetom Gemersko–malohontskej stolice a v rokoch 1788–1804 vyhotovil mapy viacerých gemerských obcí. Podľa Fodora pracoval Raisz aj mimo regiónu Gemera, napr. v Bihorskej stolici (Fodor, 1957, s. 99–100). Počas svojho života vyhotovil Raisz niekoľko desiatok máp, ktoré sú dnes uložené vo viacerých archívoch v Maďarsku. Niektoré z nich sú ozajstné umelecké diela! Od roku 1807 až do svojej smrti bol krajským inžinierom panstva Eszterházy. Raiszovo meno je známe najmä tým, že v rokoch 1801–1802 zameral jaskyňu Baradla. Menej známou skutočnosťou je však fakt, že Raisz naprojektoval a vybudoval cestu cez horský priechod Soroška na Silickej planine, čím sa v tom období výrazne uľahčilo cestovanie medzi Rožňavskou a Turnianskou kotlinou. Pri súčasnej hustote premávky už mnohí vodiči na túto cestu len nadávajú, dožadujúc sa tunela pod Soroškou, ale pred 200 rokmi bola iná situácia a v tom čase to bol veľký počin. Vybudovaním cesty cez Sorošku poveril Raisza gróf Eszterházy, ktorému patril aj Hrušov s okolitými obcami (Német, 1979). Raisz cestu nielen vymeral a naprojektoval, ale riadil aj stavebné práce (Dénes, 1983). Na výstavbe cesty, ktorá zrejme trvala dobrých pár rokov, sa podieľali početní zahraniční, prevažne talianski robotníci (strelmajstri). 8 km dlhá cesta medzi Jablonovom nad Turňou a Lipovníkom bola dokončená v roku 1829 (Stibrányi, 1986).

Ešte niekedy pred rokom 1799 sa Raisz oženil. Za manželku si zobral Krisztinu Szontagh (1777–?), ktorá pochádzala z Dobšinej. Mali aj deti. Niektoré historické pramene dokazujú, že Raisz nejaký čas býval v Štítniku (napr. Darvas, 1964, s. 8). Jedno z jeho detí – syn Lajos (Ľudovít), sa totiž narodil v Štítniku, o čom svedčí zápis o jeho pokrstení v matrike evanjelickej cirkvi zo dňa 6. októbra 1799 (www.familysearch.org). Raisz ešte aj v roku 1802 býval v Štítniku, nakoľko na začiatku opisu jaskyne Baradla v publikácii S. Bredetzkého sa nachádza jeho venovanie županovi G. Prónayovi, ktoré podpísal 1. septembra 1802 v Štítniku (Raiss, 1807, s. 248).

Raisz mal početné príbuzenstvo. Spomedzi jeho potomkov je známy najmä jeho vnuk – lekár, dr. Gedeon Raisz (Poznámka: Gedeon Raisz (1840–1908?) absolvoval stredoškolské štúdiá v Kežmarku a Rožňave. Medicínu študoval v Budapešti a Viedni. Pôsobil ako lekár v Sárospataku a neskôr v Michalovciach. V rokoch 1872–73 dosiahol veľké úspechy, keď sa mu podarilo zastaviť šírenie epidémie cholery. V rámci zahraničných študijných ciest navštívil aj Inštitút Louisa Pasteura v Paríži, kde študoval vývoj a použitie vakcín. Po návrate do vlasti bol iniciátorom založenia prvého ústavu na výrobu vakcín v Uhorsku. Zdroj: Thököly, 1999, s. 288).

Neskôr, keď už bol Raisz krajským inžinierom panstva Eszterházy, dlhý čas žil a pôsobil v Bódvaszilasi, kde bolo centrum panstva (Dénes, 1983). Keresztély Raisz posledné roky svojho života dožil v Hrušove, v kruhu svojej početnej rodiny, kde zomrel 13. augusta 1849 vo veku 83 rokov. V súlade s jeho želaním ho pochovali na starom cintoríne, v jabloňovom sade na začiatku obce. Jeho posledným želaním bolo iba to, aby sa starali o jeho hrob.

Raisz a jaskyňa Baradla

            Koncom 18. a začiatkom 19. storočia pôsobil v Gemeri významný slovenský historik, pedagóg, prírodovedec a vlastivedný pracovník Ladislav B. Bartolomeides (1754–1825), rodák z Klenovca. V roku 1783 ho zvolili za evanjelického farára v Ochtinej, kde pôsobil až do svojej smrti, a to aj ako učiteľ (jeho biografiu viď tu: Jerg, 2019a). Potom, čo v roku 1799 vydal Bartolomeides menšiu prácu o Štítnickom panstve (Bartholomaeides, 1799), po opätovnom povzbudení zo strany hlavného župana Gemerskej stolice, baróna Gábora Prónaya, sa pustil do ešte väčšej práce – spracovania monografie o Gemerskej stolici. Bartolomeides na svojom životnom diele pracoval osem rokov a jeho práca vyšla v Levoči v rokoch 1806–1808 (Bartholomaeides, 1806–1808). Takmer 800 stranové dielo (!) venoval jeho autor práve barónovi Prónayovi, bez ktorého by toto dielo sotva bolo vzniklo. Hlavný župan Prónay vedel, že onoho času z poverenia stolice do pripravovaného veľkého diela polyhistora Mateja Bela (1684–1749) Gemerskú stolicu v roku 1731 opísal vtedajší stoličný notár Pál Lányi (1711–1744). Bel však stihol počas svojho života vydať opisy len siedmych stolíc, pričom materiál o Gemerskej stolici zostal v rukopise a nikdy nevyšiel tlačou. Baróna Prónaya táto skutočnosť nesmierne mrzela a tento nedostatok chcel odstrániť. Absencia komplexnejšej práce o Gemerskej stolici na prelome 18. a 19. storočia bol teda hlavný dôvod, prečo barón Prónay nabádal Bartolomeidesa k spracovaniu publikácie o celej Gemerskej stolici (Martinka, 1956, s. 90–91).

            V úvode svojej monografie Bartolomeides s vďakou spomenul viacero osôb, ktorí ho vo veľkej práci podporovali. Medzi inými to bol predovšetkým hlavný župan Prónay, ktorý Bartolomeidesa všemožne podporoval, a to nielen finančne. Ešte začiatkom roka 1801, počas zhromažďovania údajov do monografie, Bartolomeides vymohol u župana Prónaya, aby sa jaskyňa Baradla zmapovala. Župan touto prácou poveril práve stoličného inžiniera, úradného geodeta Gemerskej stolice, Keresztélya Raisza, pričom sám hradil s tým spojené výdavky (Lalkovič, 1985, s. 149).  

            Raiszovým dobrým priateľom bol aj známy maďarský básnik Mihály Csokonai Vitéz, ktorý jaskyňu Baradla navštívil s notárom Gemerskej stolice Gedeonom Ragályim dňa 5. júla 1801, deň pred začatím prác. Jeho dojmy z návštevy jaskyne boli neskôr viackrát publikované (Székely, 2014, s. 373). Raisz v rokoch 1801–1802 jaskyňu Baradla skutočne aj zameral a na základe svojich prác vyhotovil jej pozdĺžny rez a pôdorys. Vtedy známe časti jaskyne, t. j. po Železné vráta (Vaskapu), mali dĺžku 850 siah (1612 m). (Lalkovič, 1985).

            Počas Raiszových prác v jaskyni ju navštívil aj L. Bartolomeides. Evanjelický farár z Ochtinej bol taktiež veľmi dobrým priateľom Keresztélya Raisza a je dosť možné, že mu pri mapovacích prácach v jaskyni aj pomáhal. Bartolomeides vo svojej monografii totiž pomerne veľký priestor venoval práve jaskyni Baradla, ktorú opísal až na 18 stranách! Bartolomeides vo svojej monografii uverejnil aj mapu jaskyne Baradla, ktorú vyhotovil na podklade meraní K. Raisza. Ním vyhotovená mapa (akási nedokonalá kópia Raiszovej mapy) tvorí súčasť mapy Gemerskej stolice. Bartolomeides však okrem jaskyne Baradla znázornil na svojej mape aj priestory jaskyne pri Büdöstó (Čertovej diery). (Lalkovič, 1985, s. 149–150; Székely, 2014, s. 373).

Meračské práce v jaskyni Baradla boli zrealizované od 6. júla 1801 do 1. septembra 1802. Raiszove mapy jaskyne potom vyšli niekoľkokrát tlačou. Prvýkrát boli publikované v Atlase Uhorska od vynikajúceho maďarského kartografa Demetera Göröga (1760–1833) už v roku ich vyhotovenia (1802). K mape Gemerskej stolice (list č. 32), ktorej autorom bol taktiež K. Raisz, priložili pôdorys a pozdĺžny rez jaskyne Baradla (list č. 32/a a 32/b).

Raiszov podrobný opis jaskyne (spolu aj s mapami) vyšiel iba v knihe Samuela Bredetzkého v roku 1807 v nemeckom jazyku. Asi nás neprekvapuje fakt, že Raisz (podobne ako aj Bartolomeides) venuje svoju prácu hlavnému županovi G. Prónayovi. Jeho opis jaskyne má až 47 strán! (Raiss, 1807). Obsah opisu veľmi stručne zhrnula Kinga Székely (Székely, 2014, s. 371–373).

Raiszova mapa vyšla nielen v Uhorsku, ale aj v Rusku. Vo svojej knihe z roku 1815 ju (aj s krásnym opisom jaskyne) zverejnil ruský básnik Fjodor Nikolajevič Glinka, ktorý jaskyňu navštívil koncom roka 1805 (Székely, 2014, s. 373–374).

Raiszove mapy Baradly (pôdorys a pozdĺžny rez) sú dnes uložené v Maďarskom národnom archíve v Budapešti. K nahliadnutiu sú na webstránke Hungaricana:

https://maps.hungaricana.hu/hu/MOLTerkeptar/10322/?list=eyJxdWVyeSI6ICJyYWlzeiBrZXJlc3p0XHUwMGU5bHkifQ

S odstupom času sa nám tu vynára zaujímavá otázka. Skloňovali by sme dnes v súvislosti s históriou jaskyne Baradla meno Keresztélya Raisza, ak by koncom 18. storočia župan Gábor Prónay nepoveril Ladislava Bartolomeidesa spracovaním monografie o Gemeri? Faktom ale je, že Raiszova mapa Baradly bola nielen prvou publikovanou mapou jaskyne, ale dlho bola považovaná za vôbec prvú mapu jaskyne Baradla. Až v roku 1962 bola objavená v zbierkach Széchényiho knižnice zabudnutá mapa (skôr len akýsi jednoduchý náčrt) jaskyne od Józsefa Sartoryho z roku 1794, ktorá je v súčasnosti považovaná za najstaršiu známu mapu jaskyne Baradla (Bendefy, 1962; Darvas, 1964; Székely, 2014, s. 370). 

Záver

Významný maďarský speleológ dr. György Dénes (1923–2015) napísal v roku 1966, pri príležitosti 200. výročia narodenia K. Raisza veľmi peknú spomienku. Preto sme sa rozhodli jeho článok preložiť.

Dr. György Dénes: Pred 200 rokmi sa narodil Keresztély Raisz

            Pred 200 rokmi, v roku 1766 sa narodil v Toporci na Spiši Keresztély Raisz, ktorý na začiatku minulého storočia opísal a zmapoval jaskyňu Baradla. Pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia s úctou a vážnosťou spomíname na vynikajúceho inžiniera, priekopníka maďarskej speleológie, v životnom diele ktorého (okrem mapovania a opisu Baradly) sú veľkolepé inžinierske diela trvalej hodnoty, medzi inými aj cesta cez Sorošku spájajúca Rožňavu s Turnianskou dolinou.

            Pri tomto dvestoročnom výročí musíme trošku K. Raiszovi učiniť zadosť, lebo v speleologickej literatúre posledných desaťročí v súvislosti s jeho menom vyzdvihovali prevažne jeho chybnú teóriu vzniku Baradly, pričom tento jeho omyl je zanedbateľný oproti jeho nesmierne cennej priekopníckej práci na poli maďarskej vedeckej speleológie. (Raisz si myslel, že chodby jaskyne mohli byť kedysi horiacimi krátermi a vznikli následkom ohňa – pozn. autora. Pozri Székely, 2014, s. 372–373).

V priebehu leta 1801 Raisz s veľkou dbalosťou a dôkladnosťou zameral jaskyňu Baradla po Železné vráta. Viedenský kartograf Görög uverejnil jeho mapu už v roku 1803, ale jeho obsiahly a veľmi cenný opis jaskyne sa mu podarilo dať publikovať až v roku 1807. Pre nás tak cennú prácu na návrh kartografa Göröga vydal Samuel Bredetzky, pričom k nej pripojil aj jeden protinázor, kritizujúci chybné Raiszove názory na vznik jaskyne.

Vedecké bádania v uplynulých rokoch už ozrejmili okolnosti Raiszovho mapovania Baradly v roku 1801, ako aj okolnosti publikovania mapy a opisu jaskyne. S radosťou sme sa dozvedeli vďaka práci bádateľov, že Raiszova mapa Baradly vyšla v roku 1815 aj v Rusku. Raisz a maďarská vedecká speleológia tak získali už v prvých rokoch minulého storočia medzinárodné uznanie.

Pri tomto 200. výročí citujem 80 rokov starú spomienku vnuka K. Raisza – dr. Gedeona Raisza, ktorú som objavil v poznámke pod čiarou v jednej starej knihe o Aggteleku:

„Keresztély Raisz, prv hlavný geodet Gemerskej stolice, neskôr krajský geodet panstiev princa Eszterházyho, sa narodil v Toporci, v Spišskej stolici v roku 1766, zomrel v Hrušove v Turnianskej stolici 13. augusta 1849, čiže práve v deň zloženia zbraní pri Világosi. Je jedným z tých, dnes už celkom vymretých originálnych maďarských postáv, ktorí dôkladným vedeckým odborným vzdelaním, mnohostrannou všeobecnou vzdelanosťou a nezničiteľnou čistou mysľou v sebe zjednotili zvláštnosti a originalitu svojej doby. Medzi živými je ešte veľa takých – píše dr. Gedeon Raisz v roku 1890 –, ktorí spomínajú na vždy jasnomyseľného, veľakrát vtipne rozprávajúceho starého pána, ktorý svoju prapôvodnú maďarskú podstatu dokazoval nielen nikdy nevyzlečenou národnou uniformou, ale na sklonku života aj obávaním sa o osud svojej vlasti. Meno Keresztélya Raisza je navždy spojené s Baradlou, lebo je nepopierateľné, že on bol prvý, ktorý s veľkou starostlivosťou a nie menšou námahou preskúmal a zameral značnú časť jaskyne, ukazujúc tým cestu pre svojich nasledovníkov. Jeho nesprávnu teóriu ohľadom vzniku jaskyne, ktorá z hľadiska dnešnej geológie by nepochybne neobstála, mu môžeme prepáčiť, nakoľko nebol odborník na geológiu. Jeho hypotéza je zároveň aj dôkazom toho, že bol bystrým pozorovateľom a mysliacim človekom. Snáď sa dá prepáčiť vnukovi, že aj na tomto mieste vzdáva úctu pamiatke nezabudnuteľného milého starca.“

Posledný úsek svojho života strávil Keresztély Raisz v kruhu svojej rodiny a vnukov v Turnianskej doline v dedinke Hrušov, odkiaľ deň čo deň mohol vidieť, ako prúdi život na jednom jeho veľkom diele, na ceste cez Sorošku. Tam aj umrel v Hrušove, tam ho aj pochovali na starom cintoríne tejto malej turnianskej dedinky. Hrušovčania už dávno nepochovávajú do toho starého cintorína. Drevené náhrobníky zhnili a už len trávou zarastené sotva badateľné malé kopčeky svedčia o niekdajších hroboch. Na mieste starého cintorína zasadili mladé ovocné stromy. Už len náhrobný kameň Keresztélya Raisza odoláva zubu času.

Pri príležitosti výročia dal hrušovský miestny národný výbor vysekať krovinatý porast okolo hrobu a takto je znova viditeľný pekne vypracovaný náhrobný kameň z červeného pieskovca a nápis vysekaný do jemne vybrúsenej sivej vápencovej platne:

Tu spia večným snom:

Keresztély Raisz

Inžinier, staviteľ cesty cez Sorošku,

n. 1766, z. 1849

a jeho manželka Krisztina Szontagh

            Za menom Keresztélya Raisza a jeho manželky sú na náhrobnom kameni uvedené mená ich detí, vnukov a mená členov rodín Raisz a Lükő, ktorí tiež odpočívajú v tomto rodinnom hrobe.

            Obyvatelia zaniknutých hrobov na starom hrušovskom cintoríne už odpočívajú bez mena, ale tento do tvrdého vápenca vytesaný osamelý náhrobný kameň v Turnianskej doline stojí pevne a – hľadiac smerom na Sorošku, ako aj cez Dolný vrch smerom k Aggteleku – ešte dlho bude hlásať meno toho nadšeného bádateľa a neúnavného staviteľa a inžiniera, ktorého pamiatku aj od všetkých pomníkov trvalejšie zachovajú jeho diela. (Dénes, 1966).

Epilóg

            V priebehu roka 2005 bol v rámci cezhraničnej slovensko–maďarskej spolupráce zrekonštruovaný hrob Keresztélya Raisza v Hrušove. Raiszov hrob bol vyčistený od náletových drevín, obnovený a zakonzervovaný, a pribudlo tam aj nové kované oplotenie. Rekonštrukčné práce, na ktorých sa podieľali obec Hrušov a Riaditeľstvo Aggtelekského národného parku, boli financované z programu Obnova dediny. Slávnostné odhalenie obnoveného Raiszovho hrobu sa konalo pri príležitosti 156. výročia jeho úmrtia, 13. augusta 2005 v rámci dňa obce Hrušov. Pani Kinga Székely, pracovníčka Ministerstva životného prostredia a odborníčka na históriu speleológie v Maďarsku, vo svojom prejave oboznámila prítomných so životom a dielom tohto významného inžiniera. Splnilo sa tak posledné prianie  Keresztélya Raisza  (Kovács, 2005).

Turistom a návštevníkom Hrušova uľahčuje lokalizáciu Raiszovho hrobu šípka s informačnou tabuľou pred vstupom do obce (hrob sa nachádza cca. 150 m južne od začiatku obce Hrušov, resp. 100 m na západ od cesty).

Literatúra

Bartholomaeides L. B., 1799: Memorabilia provinciae Csetnek. Banská Bystrica, 336 s.

Bartholomaeides L. B., 1806–1808: Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico–geographico–statistica. Leutschovia, 784 s.

Bendefy L., 1962: Sartory József geometra az Aggteleki Baradla barlang legelső térképezője.  Technikatörténeti szemle, 1962, 1–2, Budapest, 205–215.

Darvas I., 1964: Adalékok az Aggteleki (Baradla) barlang bejárása és feltérképezése történetéhez, irodalmához és bibliográfiájához. Karszt és Barlang, 1964, 1, Budapest, 1–11.

http://epa.oszk.hu/02900/02993/00005/pdf/EPA02993_karszt_es_barlang_1964_1_001-011.pdf

Dénes Gy., 1966: 200 éve született Raisz Keresztély. Karszt és Barlang, 1966, 2, Budapest, 85–86.

http://epa.oszk.hu/02900/02993/00010/pdf/EPA02993_karszt_es_barlang_1966_2_085-086.pdf

Dénes Gy., 1983: A Bódvaszilasi–medence 700 éves története. Herman Ottó Múzeum Miskolc, 1983, 115–117.

Fodor F., 1955: Az Institutum Geometricum. Az egyetem bölcsészeti karán 1782–től 1850–ig fenállott Mérnöki Intézet. Budapesti Műszaki Egyetem központi könyvtára, Műszaki tudománytörténeti kiadványok, 5. szám, Budapest, 1955, 192 s.

https://library.hungaricana.hu/hu/view/VizugyiKonyvek_074/?pg=0&layout=s

Fodor F., 1957: Magyar vízimérnököknek a Tisza–völgyben a kiegyezés koráig végzett felmérései, vízi munkálatai és azok eredményei. Budapesti Műszaki Egyetem központi könyvtára, Műszaki tudománytörténeti kiadványok, 8. szám, Budapest, 1957, 267 s.

https://library.hungaricana.hu/hu/view/VizugyiKonyvek_075/?query=raisz%20kereszt%C3%A9ly&pg=0&layout=s

Jerg Z., 2019a: Ladislav Bartolomeides. https://osobnosti.sss.sk/ladislav-bartolomeides/

Jerg Z., 2019b: György Szaller. https://osobnosti.sss.sk/gyorgy-szaller/

Kovács Á., 2004: A szoroskői műút tervezője. Új Szó online, 2004. szeptember 8. https://ujszo.com/regio/a-szoroskoi-muut-tervezoje

Kovács Á., 2005: Teljesülhetett végre a kívánsága. ÚjSzó, 58. évf., 207. sz., 2005. szeptember 7, s. 1 prílohy Szülőföldünk.

Lalkovič M., 1985: Príspevok k histórii merania a mapovania jaskýň na Slovensku. Slovenský kras, 23, Martin, 145–170.

http://archiv.smopaj.sk/data/_uploaded/media/public/Slovensky_kras/23_1985.pdf

Lalkovič M., 1990: Z galérie našich jaskyniarov II. Spravodajca 21, 1, Liptovský Mikuláš, 44–48.

Martinka J., 1956: Ladislav Bartolomeides, vlastivedný priekopník. Osveta, Martin, 124 s.

Német Zs., 1979: Emlékezés Raisz Keresztélyre – 130 év távlatából. A Hét, 24. évf., 29. sz., 1979. VII. 21., Bratislava, s. 18.

Németh Zs., 1992: Egy magányos síremlék… A Hét, 37. évf., 44. sz., 1992. X. 30., Bratislava, s. 33–34.

Prikryl Ľ. V., 1985: Dejiny speleológie na Slovensku. Veda (vydavateľstvo SAV), Bratislava, 162 s.

Raiss Ch., 1807: Topographische Beschreibung der im Gömörer Komitate bei dem Dorfe Aktelek befindlicher Höhle Baradla. In: Bredetzky S., 1807: Neue Beiträge zur Topographie und Statistik des Königreichs Ungarn. Wien, 352 s. + mapová príloha (s. 241–295).

https://reader.digitale-sammlungen.de/de/fs1/object/display/bsb10009139_00001.html

Raisz Ch., 1802: Gömör Vármegyében fekvő Baradla barlangjának… külön tábláji. 32/a, 32/b. In: Görög D., 1802–1811: Magyar Átlás, az az Magyar, Horvát és Tót országok Vármegyéji, s Szabad Kerületei és a határ–őrző Katonaság Vidékinek közönséges és különös Tábláji. Viennae, 1802–1811.

https://maps.hungaricana.hu/hu/MOLTerkeptar/10322/?list=eyJxdWVyeSI6ICJyYWlzeiBrZXJlc3p0XHUwMGU5bHkifQ

Stibrányi G., 1986: Elfelejtett utak. A Hét, 31. évf., 31. sz., 1986. VIII. 1., Bratislava, s. 13.

Székely K., 2014: Dejiny jaskyne Baradla. In: Gaál Ľ. – Gruber P., 2014: Jaskynný systém Domica – Baradla. Jaskyňa, ktorá nás spája. ANPI Jósvafő, 512 s. (s. 365–423).

Thököly G., 1999. Ki kicsoda Rozsnyón. Méry Ratio, Somorja, 1999, 447 s.

http://www.hrusov.ocu.sk/sk/index.php?ids=5

https://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=Körtvélyes_(Rozsnyói_járás)&oldid=19608828

https://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=Raisz_Keresztély&oldid=20285476

www.hungaricana.hu

www.familysearch.org

Spracoval: Zoltán Jerg (Speleoklub Minotaurus)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.