Karol Silnický

(13.11.1904-1973)

Narodil sa 13.11.1904 v Banskej Štiavnici. Po maturite na kremnickej reálke študoval na prírodovedeckej fakulte v Brne, odbor geológia a mineralógia. Po štúdiu na vysokej škole pôsobil v Martinskom múzeu kde sa dostal do pozície kustóda a medzi jeho najväčšie pracovné zásluhy patrilo vyčistenie a prekonzervovanie Kmeťovho herbára a objav kostry mastodonta z oblasti Topoľčian. Správu o tomto objave publikoval v časopise Věda přírodní, v roku 1931.

O jaskyne a jaskyniarstvo sa podľa jeho údajov začal zaujímať od roku 1929. V Turci navštívil prvé nesprístupnené jaskyne. Ako paleontológ a speoleológ bádal v jaskyniach Gaderskej doliny. Jeho najväčšia pracovná činnosť v tejto lokalite spadá do rokov 1931-1933. V jaskyni Mažarná objavil archeologický materiál a jaskynný hrob človeka, v jaskyni Remová na hradisku Plešovica objavil bronzovú ihlicu a v jaskyni na Vyhni, medzi dolinkou Havranová a Konským dolom pod NPR Tlstá objavil eneolitické pamiatky a dôkazy o osídlení Púchovskou kultúrou a o krátkodobom slovanskom osídlení. Sondoval tiež v jaskyniach Belianskej doliny. Výsledky svojich prác v Turci okrem odbornej literatúry zhrnul i vo vedecko-náučnom románe “Prieskumníci” vydanom v roku 1946.

Od roku 1931 pôsobil ako učiteľ na gymnáziu v Bratislave. V školskom roku 1931/1932 pôsobil zároveň ako pomocný asistent na Hviezdoslavovom gymnáziu v Dolnom Kubíne. V roku 1949 vydáva učebnicu “Mineralogia a geologia” pre 3 ročník stredných škôl. Od roku 1953 pôsobil ako odborný asistent na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave a následne na pedagogickej fakulte UK v Trnave. V roku 1958 vydal pre Fakultu prírodných vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave skriptá “Základy paleontológie”. Začiatkom roka 1971 odchádza na dôchodok a 5.11.1971 dostáva pri príležitosti 25. výročia vzniku pedagogickej fakulty bronzovú medailu UK.

Po príchode z Turca do Bratislavy sa začína zaujímať aj o tunajší kras a jaskyne. Jeho cielený záujem však naráža na problémy vtedajšej zhoršujúcej sa politickej situácie v krajine a nakoniec i samotnej 2. svetovej vojny. Po vojne, začiatkom roka 1946 začína aktívne pôsobiť v Borinskom krase. Údajne odvtedy si nechal narásť bradu, so slovami, že si ju oholí až vtedy keď objaví hlavnú jaskyňu Borinského krasu. Spolu so svojim záujmovým krúžkom, medzi ktorého členov patrili najmä stredoškolskí a vysokoškolskí študenti, bádal hlavne v jaskyni Trojuholník, kde okrem objavenia krátkeho pokračovania jaskyne objavil pozostatky a lebku jaskynného medveďa. Počas jeho pôsobenia sa tiež pracovalo v jaskyniach Veľké Prepadlé a v Zbojnickej jaskyni. Po príchode skupiny profesionálnych jaskyniarov n.p. Turista pod vedením J. Majku v lete roku 1957 začína s nimi, hoci s občasnými roztržkami, spolupracovať a pomáhať im pri prácach v Borinskom krase. Po tom, čo v novembri 1958 pracovníci n.p. Turista odchádzajú, pokračuje Silnický spolu so svojimi spolupracovníkmi v prieskume už objavených jaskýň. Zameriava sa najmä na jaskyňu Sedmička kde sonduje Bahennej chodbe. Skupina okolo K. Silnického sa však postupne rozpadá a od roku 1962 pokračuje prieskum poväčšinou len individuálnymi akciami.

Od 9. do 27.8. v roku 1969 sa konala na chatovej osade Košariská, konkrétne na chate Cementár 1. ústredná tábornícka jaskyniarska škola, ktorej sa zúčastnili záujemcovia o jaskyniarstvo z radov trampov. Karol Silnický sa stal okrem iných, jedným z nestorov tejto akcie. V tomto roku mu tiež v Stupave pri príležitosti osláv 700 ročného založenia mesta bola udelená pamätná medaila za speleologickú činnosť a objavy v Borinskom krase.

Verný jaskyniam zostal až do svojej smrti v roku 1973 kedy sa s ním do krematória v Bratislave prišla rozlúčiť rodina, študenti, jaskyniari i trampi z bratislavských trampských osád.

Na jeho počesť jaskyniari z OS Bratislava neskôr pomenovali podľa jeho priezviska, jaskyňu pod Dujničovou horárňou, evidovanou aj ako jaskyňa P-4. Podobne dali trampi a turisti meno upravenej studničke na hlavnom hrebeni Malých Karpát pri Malom Javorníku.

Knižné diela a učebnice:

Silnický, Prídavok – Priekopníci (1946)

Mineralógia a geológia pre III. Triedu stredných škôl (1949)

Základy paleontológie (1958)

Články:

Zpráva o zbytcích kostry mastodonta v pliocénních vrstvách topolčasnkých (Věda přírodní, ročník XII., číslo 1, rok 1931)

Zpráva o výskume pajštúnskeho krasu (Krásy Slovenska, 26, 1949, č. 9-10, s. 222)

Nálezy zbytkov kostry jaskynného medveďa v Pajštúnskom krase v Malých Karpatoch (1949)

Predbežná zpráva o náleze zvyškov kostry jaskynného v Pajštúnskom krase v Malých Karpatoch

Predbežná zpráva o náleze zvyškov kostry jaskynného medveďa v galmusskom krase pri Poráči

Zdroje:

1.) Oznamy. In: Naša univerzita, roč. XVII, Bratislava, 1971, č. 7, s. 3.

2.) 25 rokov pedagogickej fakulty. In: Naša univerzita, roč. XVIII, Bratislava, 1971, č. 3, s. 1.

3.) Dotazník ŠOJP, Spoločnosť jaskyniarov Propadlé, K. Silnický, 7. augusta 1956

4.) Parte K. Silnického – “Odišiel priateľ a kamarát”, denník Ľud, autor: Jastrab (Dušan Plintovič)

5.) Sto rokov archeologického výskumu v jaskyniach na Slovensku. In: Slovenský kras, XIII. Martin: Osveta n.p., 1975, s. 18,20.

6.) CAMP, C.L. – VANDERHOOF, V.L.. 1940. Bibliography of fossil vertebrates. Geological Society of America, 1940. 504 s., 229 s.

7.) ČOMAJ, J.. 1964. Smrť sedí vpredu: reportáže o chlapských povolaniach. Bratislava: Mladé letá, 1964. 131 s., 42-50, ISBN brož.

8.) HALAŠKA, prof. J, et al. 1969. 50 rokov Hviezdoslavovho gymnázia v Dolnom Kubíne 1919-1969. Ružomberok: Tlačiarne SNP n.p. Martin, 1969. 72 s. 48s.

9.) HARÁNI, J, et al. 2012. Jaskyniar 2011 – Regionálna ročenka Turca. Vrútky: Stama plus s.r.o., 2012. 98 s. ISBN 978-80-96880-0-6.

10.) MADUDOVÁ, A. Rodáci Andrejovi Kmeťovi: personálna regionálna bibliografia. Banskobystrický samosprávny kraj, Knižnica Jána Kollára v Kremnici, December 2007. 69 s., 17s.

11.) MAJKO, J. Borinský kras v prieskume. In: Krásy Slovenska, roč. 39, , č. 10, s. 375-377.

12.) PEKLOŠ, 2004. Chata cementárka, od histórie po súčasnosť. s.l.:

[s.n.]

, 2004. 14 s.

prístupné na webe: http://www.cementarka.sk/images/CementarkaA5.pdf

13.) SILNICKÝ, K. 1949. Zpráva o výskume pajštúnskeho krasu. In: Krásy Slovenska, roč. 26, 1949, č. 9-10, s. 222.

Spracovali Matej Ševčík, Peter Magdolen

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *