Karol Siegmeth
11. septembra 1845, Znojmo (Morava) – 21. apríla 1912, Mukačevo (Ukrajina)
V poslednej štvrtine 19. storočia k poznávaniu a propagácii jaskýň (nielen) na území dnešného Slovenska významnou mierou prispel aj železničný inžinier, zakladateľ a podpredseda východokarpatskej sekcie Uhorského karpatského spolku Karol Siegmeth. O jeho živote a diele už písalo viacero autorov, takže to znova prácne rozpisovať by bolo asi zbytočné. Preto sme sa rozhodli skôr upriamiť pozornosť na niektoré známe pramene, kde prípadní záujemcovia si môžu nájsť dostatok informácií o tejto osobnosti. Publikované práce uvádzame chronologicky.
1913
Horusitzky H., 1913: Siegmeth Károly élete és munkálkodása (Život a práca Karla Siegmetha). Barlangkutatás, 1913, 1, 3–9.
https://epa.oszk.hu/02800/02848/00001/pdf/EPA02848_barlangkutatas_1913_1.pdf
Henrik Horusitzky tu podáva podrobné informácie o živote a práci Karola Siegmetha. Na začiatku článku, ktorý vyšiel v maďarskom jazyku, je Siegmethov portrét a na konci je súpis jeho publikovaných prác. Siegmethova biografia je tu v skrátenej forme publikovaná aj v nemeckom jazyku.
1987
Székely K., 1987: Évfordulók. 75 éve történt (Výročia. Stalo sa pred 75 rokmi). Karszt és Barlang, 1987, 1–2, 73–74.
http://epa.oszk.hu/02900/02993/00040/pdf/EPA02993_karszt_es_barlang_1987_1-2_072-077.pdf
Známa autorka Kinga Székely, odborníčka na históriu speleológie v Maďarsku, tu podáva stručne zhrnuté cenné údaje o živote a činnosti Karola Siegmetha (článok je v maďarskom jazyku). V článku sa nachádza aj Siegmethov portrét.
1999
Gaál Ľ. – Lalkovič M., 1999: Karl Siegmeth and Cave Exploration in Slovakia (Karl Siegmeth a poznávanie jaskýň na Slovensku). Slovenský kras, 37, Liptovský Mikuláš, 37–46. http://archiv.smopaj.sk/data/_uploaded/media/public/Slovensky_kras/37_1999.pdf
Známi autori Ľudovít Gaál a Marcel Lalkovič (1944–2016) tu podávajú vyčerpávajúce informácie o celoživotnej činnosti Karola Siegmetha. Veľkým prínosom tohto článku je najmä to, že je v anglickom a slovenskom jazyku, takže v ňom obsiahnuté informácie sú tak dostupné omnoho širšiemu okruhu čitateľov. Cenná je najmä prehľadná tabuľka na s. 41, kde sú po jednotlivých krasových oblastiach vymenované všetky jaskyne na Slovensku, o ktorých sa vo svojich prácach zmienil K. Siegmeth. Z nej vyplýva, že Siegmeth sa vo svojich dielach zmienil o 40 jaskyniach na Slovensku, pričom najviac údajov uviedol zo Slovenského krasu (25 jaskýň). Malou chybičkou krásy je však (zrejme omylom) chybne uvedený zoznam literatúry k tomuto článku. Namiesto cennej literatúry súvisiacej s osobou Karola Siegmetha je tu uvedená identická literatúra, ktorá je aj v inom článku M. Lalkoviča v tom istom zborníku na s. 139.
2018
Wikipédia: https://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=Siegmeth_Károly&oldid=20694764
Je tu uvedená podrobná biografia K. Siegmetha v maďarskom jazyku. Treba tu vyzdvihnúť najmä cenný súpis publikovaných a nepublikovaných prác K. Siegmetha.
Miesto doslovu
Pri bádaní v rôznych elektronických archívoch zistíme, že prevažná väčšina publikovaných prác, zapodievajúcich sa činnosťou K. Siegmetha bola publikovaná v maďarskom jazyku a pre širší okruh čitateľov je tak nedostupná. Vyčerpávajúce informácie o živote a činnosti K. Siegmetha si môžu slovenskí čitatelia nájsť predovšetkým v príspevku Ľ. Gaála a M. Lalkoviča z roku 1999 v kombinácii so súpisom Siegmethových prác na Wikipédii.
Záujemcom o činnosť K. Siegmetha dávame do pozornosti aj dobovú tlač. V rožňavskom archíve sú uložené zviazané ročníky regionálneho týždenníka Rozsnyói Híradó (niektoré ročníky však chýbajú), v ktorých sa ojedinele vyskytujú aj informácie súvisiace s jeho činnosťou. Ako je všeobecne známe, Siegmeth mal celkom slušnú kolekciu diapozitívov, ktoré využíval pri svojich prednáškach. Z údajov, uvedených v Rožňavských novinách vyplýva, že uskutočnil prednášku aj v Rožňave. Jeho veľmi dobrým priateľom bol veliteľ rožňavských hasičov Albert Schlosser (1838–1896), s ktorým v septembri 1880 objavil a preskúmal jaskyňu Leontína pod Plešiveckou planinou. Článok o tomto objave uverejnil Siegmeth začiatkom októbra práve na stránkach Rožňavských novín (Siegmeth, 1880). Vyššie uvedení autori sa však o tomto Siegmethovom článku v regionálnej tlači nezmieňujú.
Výber z odporúčanej literatúry:
Gaál Ľ. – Gruber P., 2014: Jaskynný systém Domica – Baradla. Jaskyňa, ktorá nás spája. ANPI Jósvafő, 512 s.
Gaál Ľ. – Lalkovič M., 1999: Karl Siegmeth and Cave Exploration in Slovakia (Karl Siegmeth a poznávanie jaskýň na Slovensku). Slovenský kras, 37, Liptovský Mikuláš, 37–46. http://archiv.smopaj.sk/data/_uploaded/media/public/Slovensky_kras/37_1999.pdf
Horusitzky H., 1913: Siegmeth Károly élete és munkálkodása (Život a práca Karla Siegmetha). Barlangkutatás, 1913, 1, 3–9.
https://epa.oszk.hu/02800/02848/00001/pdf/EPA02848_barlangkutatas_1913_1.pdf
Jerg Z., 2018: Zmienky o jaskyniach Plešiveckej planiny do roku 1918 vo svetle súčasného poznania. Slovenský kras 56, 2, Liptovský Mikuláš, 205–226.
http://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=2129&filename=kras%2056%202.pdf
Lalkovič M., 1997: Krasové javy Slovenského krasu vo svetle súčasného poznania. Ochrana krasových javov a krasových území, zborník referátov, Brzotín, 12–21.
Lalkovič M., 2005: História poznávania a objavovania jaskýň. In: Bella P. a kol., 2005: Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku. SSJ, Liptovský Mikuláš, 113–130.
Lalkovič M., 2006: Leontína alebo Ľudmila? Spravodaj SSS, 37, 1, Liptovský Mikuláš, 45–47. https://sss.sk/wp-content/uploads/2011/10/Spravodaj-2006-1.pdf
Prikryl Ľ.V., 1985: Dejiny speleológie na Slovensku. Veda (vydavateľstvo SAV), Bratislava, 162 s.
Siegmeth K., 1880: Kirándulás a föld alatt. Rozsnyói Híradó, roč. 8, č. 41, zo dňa 10. októbra 1880, s. 2.
Stankovič J. – Jerg Z., 2001: Plešivecká planina. Atlas krasových javov. SSS a SK Minotaurus, Rožňava, 312 s.
Székely K., 1987: Évfordulók. 75 éve történt (Výročia. Stalo sa pred 75 rokmi). Karszt és Barlang, 1987, 1–2, 73–74.
http://epa.oszk.hu/02900/02993/00040/pdf/EPA02993_karszt_es_barlang_1987_1-2_072-077.pdf
https://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=Siegmeth_Károly&oldid=20694764
Spracoval: Zoltán Jerg (Speleoklub Minotaurus)