János Ernő Pelech
Dr. János Ernő Pelech – život a dielo
Región Gemera je známy veľkým počtom jaskýň, ktoré v minulosti boli predmetom záujmu zo strany rôznych amatérskych nadšencov, hľadačov pokladov, ale aj vzdelaných ľudí. Pri štúdii histórie poznávania týchto jaskýň sa nedá prehliadnuť, že v druhej polovici 19. storočia prejavili bližší záujem o tieto jaskyne aj traja niekdajší gemerskí lekári: Dr. Antal Kiss (1813 – 1883), Dr. Nándor Fehér (1836 – 1875) a Dr. János E. Pelech. Biografie Dr. Kissa a Dr. Fehéra už boli publikované v roku 2020 (Jerg, 2020a, 2020b). Po predčasnom úmrtí Dr. Fehéra sa stal Dr. János Ernő (Ján Ernest) Pelech (ďalej len János Pelech) nielen jeho nástupcom – mestským lekárom v Dobšinej, ale podieľal sa aj na ďalšom vedeckom výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne. Svojimi prácami o jaskyni sa nemalou mierou pričinil o propagáciu tohto klimatického unikátu a jeho okolia nielen doma, ale i vo svete. Napriek týmto skutočnostiam však bližšie údaje o Dr. Jánosovi Pelechovi v slovenskej, ani maďarskej literatúre až doposiaľ neboli publikované. Strohé údaje o ňom sa objavili napríklad v Slovenskom biografickom slovníku z roku 1990 (Maťovčík, 1990, s. 431), v novšej literatúre v knihe o Dobšinej z roku 2013 (Rozložník a Hunsdorfer, 2013, s. 60), a naposledy v slovenskom preklade jeho práce o Stratenskom údolí a Dobšinskej ľadovej jaskyni od Ladislava Husára z roku 2016 (Pelech, 2016, s. 42-43). Pomerne chudobné údaje, ktoré sa objavili v týchto publikáciách, však boli neúplné, a čiastočne i chybné a nepresné. Preto som sa rozhodol ešte v roku 2021 – pri príležitosti 170. výročia jeho narodenia – pokúsiť spracovať jeho biografiu, a doplniť tak bezpochyby bohatú históriu Dobšinskej ľadovej jaskyne ďalšími zaujímavými poznatkami.
Dr. János Ernő Pelech sa narodil 27. februára 1851 v Rožňave, ako desiate dieťa v mnohopočetnej rodine miestneho pedagóga. Jeho otec, János Pelech starší (1805 – 1874), hrdina počas revolučných rokov 1848/1849, patril medzi významné osobnosti Rožňavy, kde 37 rokov pôsobil ako učiteľ a riaditeľ na hlavnom evanjelickom gymnáziu. Matka Dr. Pelecha sa volala Zsuzsanna Schiro (1817? – 1865). Jeho rodičia boli evanjelického vierovyznania. Rodný dom Dr. Pelecha sa zachoval dodnes a nachádza sa na Šafárikovej ulici č. 5, v blízkosti evanjelického kostola. Budova je vo vlastníctve Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku; časť budovy je v prenájme, časť slúži ako sídlo miestnej evanjelickej farnosti.
Dr. Pelech študoval na rožňavskom evanjelickom gymnáziu, kde zmaturoval v roku 1868. Vyštudoval medicínu na univerzite v Budapešti, kde patril medzi najlepších medikov. Aktívne pôsobil v rámci tamojšieho Podporného a samovzdelávacieho spolku medikov, od roku 1872 bol predsedom spolku. Pelech počas svojho štúdia napísal najlepšiu prácu z oblasti očného lekárstva, za čo získal odmenu lekárskej fakulty, tzv. Pasquichovu cenu univerzity. Ako jeden z mála medikov dostal aj štátne štipendium. Po úspešnom ukončení štúdie medicíny v roku 1874 sa mladý Dr. Pelech vrátil do Rožňavy.
Pelech si vo svojom rodnom meste hneď otvoril ordináciu pri trhovisku, kde verejnosti ponúkal svoju lekársku službu. V Rožňave ale pôsobil iba krátko, nakoľko od bližšie neznámeho obdobia už pracoval ako zastupujúci lekár v Dobšinej. Po úmrtí Dr. Nándora Fehéra v roku 1875 ho zvolili za mestského lekára do Dobšinej. Pôsobil tam desať rokov, až do odchodu do Budapešti v roku 1884. Články, publikované v dobovej tlači dokazujú, že Pelech bol veľmi dobrý očný lekár. Operáciou – odstránením sivého očného zákalu, prinavrátil zrak mnohým slepcom. Chudobných ošetroval zadarmo. Pelecha – ešte počas svojho pôsobenia v Dobšinej – za svoje zásluhy zvolili za čestného hlavného župného lekára Gemerskej župy.
Pelech si v roku 1875 zobral v Rožňave za manželku rodáčku z Budapešti, katolíčku Wandu Dobiecki (1851 – 1916). Z ich manželstva sa narodili len tri deti, avšak spomedzi nich sa dospelosti dožil iba syn Ernő, ktorý v roku 1906 za vidinou lepšieho života odišiel do Ameriky. Bližšie údaje o jeho neskoršom osude mi však nie sú známe.
Dr. Pelech bol vášnivým milovníkom prírody a najmä počas svojho pôsobenia v Dobšinej sa vo svojom voľnom čase mimoriadne aktívne venoval predovšetkým rybárstvu, ale aj poľovníctvu. Dokazuje to nielen jeho nesmierne bohatá publikačná aktivita, ale aj praktická činnosť v tejto oblasti. Svoje články publikoval nielen v prestížnych poľovníckych časopisoch, ale aj v ročenkách Uhorského karpatského spolku, ako aj vo viacerých novinách. Pelech bol od roku 1878 až do odchodu do Budapešti v roku 1884 nielen riadnym členom, ale od roku 1881 i členom výboru Uhorského karpatského spolku. V rokoch 1878 – 1883 publikoval dobšinský lekár – jednak pod spisovateľským pseudonymom Sir John (Pán Ján), ako aj pod vlastným menom – najmenej 56 článkov s rybárskou tematikou. Z bibliografie Dr. Pelecha je zrejmé, že v jeho publikačnej aktivite jednoznačne dominovalo práve rybárstvo. Bol vášnivým rekreačno-športovým rybárom, alebo – ako ho označovali v novinách – ozajstným „fishing gentlemanom“, priekopníkom a propagátorom športového rybolovu (najmä muškárenia) v Uhorsku. Pelech však ani zďaleka nebol takým rybárom, ktorý by ryby iba lovil. Neustále vyvíjal veľké úsilie pre ich ochranu a zlepšenie ich stavu vo vodách Horného Uhorska. Vo viacerých svojich článkoch kriticky poukázal na vtedajší biedny stav hornouhorského rybárstva, najmä na rôzne nevhodné až barbarské spôsoby lovu rýb a ich nedostatočnú ochranu. Preto apeloval na to, aby bol vládou čo najskôr schválený Celoštátny rybársky zákon. Bol toho názoru, že jedine takýto zákon môže zásadným spôsobom zlepšiť vtedajší biedny stav rýb vo vodách Horného Uhorska. Preto už v roku 1880, ešte na pôde Uhorského karpatského spolku, ako jeden z najlepších odborníkov na rybárstvo, vypracoval návrh prvého uhorského rybárskeho zákona. Nakoľko však štát v tom čase zamestnali iné dôležitejšie veci, napokon bol prvý rybársky zákon schválený až v roku 1888 a vstúpil do platnosti v roku 1889. Bol to práve Dr. Pelech, ktorý spočiatku v rámci Uhorského karpatského spolku, a po vzniku prvého rybárskeho spolku v Uhorsku, na pôde Hornouhorského rybárskeho spolku, inicioval intenzívny umelý chov rýb. Argumentoval mnohými pozitívnymi príkladmi zo zahraničia, kde bol masívny chov rýb zdrojom nemalých príjmov a významným činiteľom národného hospodárstva tej-ktorej krajiny. Za svoje zásluhy v oblasti rybárstva bol Dr. Pelech v roku 1881 vyznamenaný vtedajším ministrom pôdohospodárstva. V rokoch 1882 – 1884 bol dozorcom v Štátnom ústave na chov rýb v Spišskej Novej Vsi, a v tomto období sa pod jeho vedením uskutočnila veľká rekonštrukcia a modernizácia ústavu, ktorý sa tak stal vzorovým ústavom na chov rýb v Uhorsku, a bol porovnateľný s podobnými ústavmi kdekoľvek vo svete. Dr. Pelech bol iniciátorom i toho, aby sa vysadili do vôd v podtatranskej oblasti nové druhy rýb za účelom ich udomácnenia. Preto už v roku 1880 pokusne vysadil niekoľko pstruhov do Štrbského plesa a neskôr aj ďalšie druhy rýb, a takto sa potvrdil jeho predpoklad, že aj v tomto prekrásnom tatranskom plese sú vhodné podmienky pre život rýb. Je to najmä zásluha Dr. Pelecha, že domáci i zahraniční turisti ešte aj dnes môžu obdivovať ryby v Štrbskom plese. Dobšinský lekár ako odborník na rybárstvo aktívne pôsobil aj ako člen výboru nielen Uhorského karpatského spolku, ale aj Hornouhorského rybárskeho spolku, i Rybárskeho spolku Popradskej kotliny. Pelech už v roku 1882, teda len dva roky po vzniku Hornouhorského rybárskeho spolku, naznačil, že tento prvý rybársky spolok v Uhorsku je len predzvesťou jedného Celoštátneho rybárskeho spolku. Jeho vízia sa o dve desaťročia neskôr aj naplnila, keď 6. marca 1902 v Budapešti sa – v tom čase už neaktívny – Hornouhorský rybársky spolok pretransformoval do Celoštátneho rybárskeho spolku.
Meno Jánosa Pelecha sa spája aj s bohatou históriou Dobšinskej ľadovej jaskyne. Už v roku 1878 napísal veľmi peknú prácu o Stratenskom údolí a Dobšinskej ľadovej jaskyni. Jeho práca vyšla nielen v ročenke Uhorského karpatského spolku, ale aj ako samostatná publikácia v maďarskom i nemeckom jazyku. Pelechovu prácu do nemeckého jazyka preložil dobšinský učiteľ Samuel Klein (1847 – 1915). Hodnotu publikácie zvyšovali grafické ilustrácie od Gusztáva Morelliho (1848 – 1909), znázorňujúce prevažne priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne, a tiež jej prekrásneho okolia. Vo vtedajšej tlači boli veľmi pozitívne ohlasy na túto prácu. Pelechovu prácu už v nasledujúcom roku preložil do angličtiny a vydal na vlastné náklady v Londýne anglický učiteľ Walter Bezant Lowe (1854 – 1928). Napriek takejto propagácii sa však návštevnosť jaskyne nijako výraznejšie nezmenila ani v nasledujúcich rokoch. Preto Pelech v roku 1884 svoju doplnenú a prepracovanú prácu o Stratenskom údolí a Dobšinskej ľadovej jaskyni vydal znova. Druhé vydanie vyšlo v Budapešti samostatne v maďarskom i nemeckom jazyku. Práca už obsahovala aj aktualizované informácie pre návštevníkov, ako aj čiastkové výsledky z prvých systematických klimatických pozorovaní v jaskyni. Pelechova práca sa dočkala i ďalších vydaní, a to v čase, kedy už Dr. Pelech nežil. Jeho práca o Stratenskom údolí a Dobšinskej ľadovej jaskyni vyšla už iba v maďarskom jazyku v roku 1926 v Rimavskej Sobote, a v roku 1930 v Dobšinej. Tieto vydania boli až na jeden detail obsahovo úplne identické s verziou z roku 1884. Vo vydaniach z rokov 1926 a 1930 už boli pôvodné grafické ilustrácie vymenené za novšie fotografie. Minimálne dva reprint vydania Pelechovej práce sú známe i zo zahraničia. V roku 2010 vyšlo v USA reprint vydanie v nemeckom jazyku. Prácu vydala americká vydavateľská spoločnosť Kessinger Publishing, LLC; tá sa špecializuje na vzácne knihy, ktoré sa už nevydávajú. V roku 2015 vyšlo reprint vydanie v anglickom jazyku, ktorého vydavateľom bola spoločnosť Sagwan Press. Tieto dva reprint vydania sa od pôvodnej práce z roku 1884 líšia v tom, že Samuel Klein – autor pôvodného nemeckého prekladu, je v nich uvedený ako spoluautor. Zásluhou Dr. Ladislava Husára z Dobšinej bola Pelechova práca preložená aj do slovenčiny, preklad vyšiel knižne v roku 2016 a je dostupný na internete.
Dr. Pelech Dobšinskú ľadovú jaskyňu nielen patrične propagoval, ale nejaký čas sa podieľal aj na jej ďalšom vedeckom výskume. Potom, čo ho v roku 1880 vedenie mesta zvolilo za dozorcu (v dnešnom ponímaní správcu) jaskyne, už mal Pelech významnejší vplyv v otázkach jaskyne. Na jeho podnet od roku 1880 začal systematický monitoring klímy jaskyne. Každý deň bola odmeraná teplota vzduchu v jaskyni na štyroch stanovištiach, a tiež vonku pred jaskyňou. Prvé výsledky systematických klimatických pozorovaní z Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktoré sa začali realizovať od roku 1880, sú známe až z roku 1882, kedy Dr. Pelech – ako dozorca jaskyne, vypracoval a odovzdal mestskej rade v Dobšinej svoju správu o prevádzke jaskyne za roky 1880 – 1881. Jeho správa údajne mala byť uložená do archívu mesta Dobšiná. Originál Pelechovej správy sa však zatiaľ v rožňavskom archíve nepodarilo nájsť. Jeho správa ale bola publikovaná v novinách, a to v maďarčine, aj v nemčine. Pomerne obšírna správa Dr. Pelecha nám dáva dobrý obraz o tom, ako vnímal Dobšinskú ľadovú jaskyňu, aký mal vzťah k tomuto prírodnému pokladu severného Gemera, ako pristupoval nielen k jej patričnej propagácii doma aj vo svete a k jej prevádzke, ale takisto aj k jej odbornému vedeckému výskumu a ochrane. Pelech pôsobil ako dozorca jaskyne len dva roky, nakoľko napriek poctivo odvedenej práci bol začiatkom roka 1882 z tejto funkcie odvolaný (mesto z nepochopiteľných dôvodov zrušilo komisiu pre výskum jaskyne).
Pelech krátko pôsobil ako lekár aj v Budapešti (1884 – 1885). Dôvod jeho odchodu z Dobšinej do hlavného mesta nie je známy. Možno súvisel s celoštátnou výstavou, ktorá sa uskutočnila v roku 1885 v Budapešti, a na ktorej sa prezentovalo (okrem mnohých iných odvetví hospodárstva) aj rybárstvo. Taký odborník na rybárstvo, akým bol Pelech, na takomto prestížnom podujatí nemohol chýbať.
Po odchode z Budapešti sa Dr. Pelech opäť vrátil do Gemera. Ale už nie do Dobšinej, ale do Hnúšte. V Hnúšti pôsobil ako obvodný lekár (pravdepodobne už od roku 1885) do roku 1889, kedy bol vymenovaný za lekára Hlavného banského úradu v Prešove-Solivare.
V Solivare pracoval ako lekár takmer 16 rokov, až do odchodu do dôchodku v roku 1905. Zároveň okrem vykonávania lekárskej praxe sa nejaký čas venoval i pedagogickej činnosti. V rokoch 1892 – 1900 ako externý pedagóg prednášal jednu hodinu týždenne na Právnickej akadémii prešovského Evanjelického kolégia z oblasti súdnej psychiatrie.
János Pelech bol veľmi všestranne vzdelaný človek, ktorý počas svojho života iste prečítal ohromné množstvo domácej, i zahraničnej literatúry. Odzrkadľuje to aj jeho vážny záujem o svetovú literatúru. Dr. Pelech už krátko po príchode do regiónu Šariša sa stal riadnym členom spolku Prešovský Széchenyiho krúžok (Az Eperjesi Széchenyi-kör). Členom spolku bol v období 1889 – 1901. Počas viacerých čitateľských večierkov spolku prednášal najmä o svetovej literatúre, ale aj zo svojho oboru, teda z medicíny. Boli to prednášky napríklad o Danteho Pekle, o spánku a sne, o Sne noci svätojánskej od W. Shakespeara, o staroindickom epose Mahábhárata, ako aj o epose Šáhnáme od perzského básnika Firdausího. Niektoré jeho prednášky vyšli tlačou – jednak v regionálnej tlači, ale aj ako samostatné publikácie vo forme literárnych, alebo biologických štúdií. Tieto Pelechove štúdie by si určite zaslúžili hlbšiu analýzu zo strany odborníkov na svetovú literatúru, resp. historikov medicíny.
Bližšie údaje o niekdajšom presnom bydlisku Dr. Pelecha a jeho rodiny v Prešove, resp. v Solivare, nateraz nie sú známe. Po jeho odchode do dôchodku sa pravdepodobne presťahovali zo Solivaru do Prešova. Dr. János Pelech, čestný župný lekár, zomrel 17. júna 1910 v Prešove vo veku 59 rokov. Vdova po niekdajšom dobšinskom lekárovi, Wanda Dobiecki, prežila svojho manžela len o šesť rokov. Zomrela v Prešove 12. novembra 1916 vo veku 65 rokov. Obaja boli pochovaní na evanjelickom (hlavnom) cintoríne v Prešove. Neskôr meno Dr. Jánosa Pelecha upadlo do zabudnutia a časom bolo jeho hrobové miesto zrušené. Je smutné a poľutovaniahodné, že v súčasnosti už nie je známe ani presné miesto pochovania Dr. Pelecha na hlavnom prešovskom cintoríne.
Toto je len stručný prehľad života a diela Dr. Jánosa Pelecha, významnej osobnosti druhej polovice 19. storočia. Podrobnejšie informácie boli o ňom publikované vo vedeckom časopise Slovenský kras, ktorý je pre záujemcov dostupný na webovej stránke Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva (ďalej len SMOPaJ) v Liptovskom Mikuláši na tomto odkaze:
https://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=4915&filename=zborník slovenský kras 61_1_2023.pdf
Vyššie uvedená štúdia je iba skrátenou verziou nepublikovanej 218 stranovej rukopisnej práce z roku 2021, ktorá je pre bádateľov a historikov k dispozícii v SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, a tiež v Štátnom archíve v Košiciach, pracoviska Archívu Rožňava. Tu by som ešte dodal, že k pôvodnej rukopisnej práci bol v roku 2022 spracovaný ešte šesťstranový dodatok.
Použité pramene a literatúra:
Jerg, Z. (2020a): Antal Kiss – zabudnutý rožňavský lekár a prírodovedec. Slovenský kras, 58, 2, 205-231.
Jerg, Z. (2020b): Nándor Fehér – spoluobjaviteľ Dobšinskej ľadovej jaskyne a iniciátor jej vedeckého výskumu. Slovenský kras, 58, 1, 117-141.
Jerg Z. (2021): Dr. János Ernő Pelech – jeho život a dielo. (Rukopis), Rožňava, 218 s.
Jerg Z. (2022): Dodatok k rukopisnej práci „Dr. János Ernő Pelech – jeho život a dielo“. (Rukopis), Rožňava, 6 s.
Jerg Z. (2023): Dr. János Ernő Pelech – život a dielo. Slovenský kras 61, 1, 55-82.
https://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=4915&filename=zborník slovenský kras 61_1_2023.pdf
Maťovčík, A. a kol. (1990): Slovenský biografický slovník, IV. zväzok (M – Q). Matica slovenská, Martin, 562 s.
Pelech, E. J. (2016): Stratenské údolie a Dobšinská ľadová jaskyňa. Napísal Pelech E. János; z originálu v maďarskom jazyku preložil Ladislav Husár. Mestský úrad, Dobšiná, 43 s.
Rozložník, O. – Hunsdorfer, E. (2013): Banské mesto Dobšiná: Zdar boh! Tibor Turčan – Banská agentúra, Košice; Dobšiná, 160 s.
Pre biografický portál SSS spracoval: Zoltán Jerg.
Príloha:
Fotografia J. E. Pelecha.
