János Ede Hanvai
Pedagóg János Ede Hanvai a Dobšinská ľadová jaskyňa
V súvislosti s históriou Dobšinskej ľadovej jaskyne sa v speleologickej literatúre – okrem známej štvorice objaviteľov: Jenő Ruffinyho, Gusztáva Lánga, Endre Mégu a Dr. Nándora Fehéra; ďalej lekára Dr. Jánosa E. Pelecha a hostinského Endre Fejéra – spomína aj meno dobšinského učiteľa Jánosa Ede (Jána Eduarda) Hanvaiho. Jeho meno sa v odbornej literatúre spomína v súvislosti s počiatkami klimatických pozorovaní v Dobšinskej ľadovej jaskyni, s propagáciou jaskyne, resp. s históriou školstva v Dobšinej. Napriek tomu v speleologickej literatúre – či už v slovenskej, alebo maďarskej – by sme o tejto osobnosti pred rokom 2022 nenašli žiadne bližšie údaje. V maďarskej Wikipédii síce existuje heslo „Hanvai J. Ede“, ale strohé údaje, ktoré sú tam uvedené, sú takmer nepoužiteľné, nakoľko ide o pomiešané údaje dvoch rôznych osobností s rovnakým menom a priezviskom (väčšina tam uvedených biografických údajov sa aj tak netýka niekdajšieho dobšinského pedagóga). V knihe o Dobšinej z roku 2013 bola publikovaná iba Hanvaiho fotografia, aj s veľmi stručnými poznámkami o jeho aktivitách v baníckom mestečku na severnom Gemeri. Autori knihy však o ňom neuviedli žiadne biografické údaje, nakoľko im neboli známe (Rozložník, Hunsdorfer, a kol. 2013, s. 60-61). Preto ani nie je prekvapujúce, že napríklad v Slovenskom biografickom slovníku jeho meno ani nefiguruje. Kto bol János Ede Hanvai, a čo ho spája s Dobšinskou ľadovou jaskyňou? Ešte v roku 2022 – pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia – som sa pokúsil zistiť o ňom viac, a dať na tieto otázky vyčerpávajúcu odpoveď. Ďalším podnetom k spracovaniu jeho biografie boli i chybné údaje, ktoré sa v súvislosti s Hanvaim v minulosti objavili v speleologickej literatúre, a ktoré bolo potrebné uviesť na správnu mieru.
János Ede Hanvai pochádzal z nemeckej učiteľskej rodiny. Narodil sa ako Johann Eduard Hahn v roku 1872 v obci Limbach im Burgenland na juhovýchode dnešného Rakúska. Vyštudoval pedagogiku v Budapešti, kde si svoje meno pomaďarčil. V Dobšinej pôsobil od roku 1894 ako pedagóg, a od roku 1902 zároveň aj ako riaditeľ chlapčenskej meštianskej školy, spolu úctyhodných 28 rokov. Hanvai sa v roku 1897 v Dobšinej oženil s Arankou (Auréliou) Paulínou Ruffiny (1876 – 1953), dcérou objaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne. Z ich manželstva sa narodilo päť detí, dospelosti sa spomedzi nich nedožilo iba jedno. Po odchode z Dobšinej v roku 1922 Hanvai krátko učil v Šamoríne, ako aj v Bratislave. Odišiel do dôchodku v roku 1932, po 38 ročnej úspešnej pedagogickej kariére. János Ede Hanvai zomrel v roku 1945 v Bratislave, vo veku 72 rokov. Vdova po niekdajšom dobšinskom pedagógovi, Aranka Paulína Ruffiny, prežila svojho manžela o osem rokov. Zomrela v roku 1953 v Budapešti, vo veku nedožitých 77 rokov.
Hanvai bol neúnavným propagátorom Dobšinskej ľadovej jaskyne a jej okolia, a v jaskyni videl veľký potenciál z hľadiska cestovného ruchu a prosperity regiónu severného Gemera. Vydal niekoľko turistických sprievodcov o jaskyni a organizoval študijné výlety pre študentov. Bol veľkým propagátorom turistiky a mal pochodené takmer celé Slovensko. V roku 1909 zriadil v Dobšinej študentský domov, vôbec prvé takéto zariadenie svojho druhu vo vtedajšom Uhorsku.
Hanvaiho meno sa v speleologickej literatúre spomína najmä v súvislosti s jeho údajnými klimatickými pozorovaniami v Dobšinskej ľadovej jaskyni v rokoch 1882 – 1888. Táto mylná informácia sa do odbornej literatúry dostala v roku 1971, a neskôr ju preberali i ďalší autori. Najnovšie výsledky bádania však dokazujú, že sám Hanvai v žiadnom prípade nemohol robiť merania v jaskyni, keďže v tom období bol ešte maloletý, a do Dobšinej prišiel až v roku 1894. Merania teploty v rokoch 1882 – 1888 realizoval s najväčšou pravdepodobnosťou vtedajší sprievodca jaskyne, ktorý bol takmer stále prítomný pri jaskyni. Takisto sa nedá s istotou povedať, kto bol autorom nemecky písaného meracieho protokolu z tohto obdobia, ktorý je uložený v rožňavskom archíve, a či ho môžeme považovať za originál. Protokol, nájdený Dr. Györgyom Dénesom v roku 1970 u Hanvaiho dcéry v Budapešti, bol zrejme tiež iba kópiou, vyhotovenou Ede Hanvaim až niekedy po roku 1894.
Toto sú v skratke základné údaje o J. E. Hanvaim, ďalšej významnej osobnosti z Dobšinej. Podrobnejšie informácie boli o ňom publikované vo vedeckom časopise Slovenský kras, ktorý je pre záujemcov dostupný na webovej stránke Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva (ďalej len SMOPaJ) na tomto odkaze: Slovenský kras.
Vyššie uvedená štúdia je iba skrátenou verziou nepublikovanej rukopisnej práce, ktorá je pre bádateľov a historikov k dispozícii v SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, a tiež v Štátnom archíve v Košiciach, pracoviska Archívu Rožňava. Z rukopisnej práce bola vyhotovená aj maďarská verzia, ktorá je dostupná len u autora.
Použité pramene a literatúra:
- Jerg, Z. (2022a): János Ede Hanvai a Dobšinská ľadová jaskyňa. (Rukopis), Rožňava.
- Jerg Z. (2022b): Hanvai János Ede pedagógus és a Dobsinai-jégbarlang. (Kézirat), Rozsnyó.
- Jerg Z. (2022c): Pedagóg János Ede Hanvai a Dobšinská ľadová jaskyňa. Slovenský kras.
- Rozložník, O., Hunsdorfer, E., a kol. (2013): Banské mesto Dobšiná: Zdar boh! Ing. Tibor Turčan – Banská agentúra.
Pre biografický portál SSS spracoval: Zoltán Jerg.
Príloha:
