István Losontzi

1709, Szilasbalhás (dnes: Mezőszilas, Maďarsko) – 29. marca 1780, Nagykőrös (Maďarsko)

V roku 2019 uplynulo 310 rokov od narodenia významného maďarského pedagóga Istvána Losontziho. Napriek tomu, že maďarskí bádatelia už v 80. rokoch minulého storočia poukázali na to, že v jeho dielach sú aj zmienky o jaskyniach (Balázs, 1982), v slovenskej speleologickej literatúre o ňom dlho nebola ani zmienka. S menom I. Losontziho sa nestretávame ani v známej publikácii Ľ. V. Prikryla Dejiny speleológie na Slovensku z roku 1985, ani v článkoch Marcela Lalkoviča (1944–2016), ktorý bol ozaj špičkovým odborníkom na históriu speleológie na Slovensku. V slovenskej speleologickej literatúre sa s menom I. Losontziho prvýkrát stretávame až v monografii o jaskynnom systéme Domica–Baradla z roku 2014, v súvislosti s históriou jaskyne Baradla (Székely, 2014, s. 366–367). Až v roku 2018 sme upriamili pozornosť bádateľov na to, že v jeho dielach sa vyskytujú aj zmienky o jaskyniach z územia dnešného Slovenska (Jerg, 2018). Nakoľko podľa našich vedomostí podrobnejšie informácie o živote a diele tohto významného pedagóga doposiaľ v slovenskom jazyku neboli publikované, rozhodli sme sa týmto príspevkom poukázať na to, v čom bol jeho prínos v histórii poznávania jaskýň na Slovensku.

István (Mányoki) Losontzi sa narodil v roku 1709 v dedinke Szilasbalhás (dnes: Mezőszilas) vo Vesprémskej stolici v Maďarsku. Jeho predkovia boli pravdepodobne kňazi a učitelia. V roku 1727 študoval v Nagykőrösi, čo dokazuje jeho meno v školskej matrike. V rokoch 1729–1737 študoval v Debrecíne (jeho spolužiakom bol aj György Maróthy, ktorý sa neskôr stal slávnym matematikom). Potom sa stal rektorom školy v Cegléde. Na jeseň 1739 odišiel študovať do nemeckého Utrechtu, kde získal doktorát z teológie. Od roku 1741 do roku 1769 bol Losontzi vôbec prvý riaditeľ a rektor na škole v Nagykőrösi, ktorý získal akademické vzdelanie. Ako polyhistor, ako aj v dôsledku nedostatku pedagógov učil celý rad predmetov: gréčtinu, hebrejčinu, logiku, filozofiu, zemepis, dejepis aj náboženstvo. V Nagykőrösi, kde pôsobil, sa stal príkladným, cteným občanom mesta. Priateľské vzťahy s ním udržiavali aj poprední predstavitelia a najvplyvnejší páni mesta. Losontzi si dňa 21. mája 1742 zobral v Nagykőrösi za manželku Annu Katona, ktorá mu porodila až 17 detí! Zároveň pri jeho stole takmer nikdy nechýbali aspoň jeden–dve siroty. V roku 1769, potom čo prišiel o sluch, bol nútený ukončiť svoju naozaj bohatú pedagogickú kariéru a stiahol sa do ústrania. Jeho 28–ročná riaditeľská a rektorská činnosť bola mimoriadne rozvetvená a bohatá: učil študentov na vyššom stupni, dozeral na výučbu detí na nižšom stupni, ako aj na individuálnu výučbu, napísal 10 učebníc, viedol aj školskú matriku, z poverenia biskupa robil teologické šetrenie a po smrti biskupa sa podieľal aj na zostavovaní materiálov na spev pri bohoslužbách, pohreboch, ako aj pri spísaní rozlúčok. Jeho bohatá životná dráha však dosiahla vrchol až po jeho utiahnutí sa, keď v roku 1771, a následne v roku 1773 uzreli svetlo sveta jeho najznámejšie diela Kis tükör (Malé zrkadlo) a Hármas kis tükör (Trojité malé zrkadlo). Ešte sa dožil toho, že v roku 1776 Reformovaná Superintendentia Potisia nariadila, aby zemepis a dejepis Uhorska učili z jeho knihy. Posledné roky svojho života prežil Losontzi v kruhu svojej rodiny a priateľov. Zomrel v Nagykőrösi 29. marca 1780, vo veku 71 rokov. Losontzi zrejme na základe svojej celoživotnej činnosti mal zásluhu na tom, že už počas svojho života ho označovali ako „Praeceptor Hungariae“, čiže za „učiteľa Uhorska“ (Szinnyei, 1900; Wikipédia).

Jaskyne v dielach Istvána Losontziho

Maďarský spisovateľ, teológ, ale najmä učiteľ István (Mányoki) Losontzi vydal v roku 1771 zaujímavú učebnicu dejepisu pre študentov s názvom „A szent Históriának summája.“ (Zhrnutie svätej histórie). V časti s názvom „Magyar Országnak kis tüköre“ (Malé zrkadlo Uhorska) na s. 46, pri opise Turnianskej stolice vo forme krátkeho veršu sa takto zmienil o Silickej ľadnici:

Torna Vármegyének van szoros határa,

Itt Szádvárból mehetsz hamar Tornallyára,

Szelitze barlangját szemléld meg próbára,

Hol a víz télen hév, jeges derék nyárra.

 Losontzi vo verši nabáda čitateľa k návšteve jaskyne pri Silici (Szelitze barlangja), kde je voda v zime vlažná, ale v lete sa mení na ľad, nakoľko jaskyňa je v zime teplá a v lete veľmi studená. Pod veršom ešte Losontzi uviedol o Silickej ľadnici túto informáciu:

Szelitze barlangja télen meleg, nyárban igen hideg. (Vo voľnom preklade: Silická jaskyňa je v zime teplá, v lete veľmi studená.).

Autor sa v predslove odvoláva na práce Samuela Timona. Z tejto informácie vyplýva, že údaje o Silickej ľadnici čerpal Losontzi zrejme z Timonovej práce z roku 1735 (biografiu S. Timona viď tu: Jerg, 2019). Losontziho zmienku z roku 1771 teda môžeme považovať za najstaršiu maďarsky písanú zmienku o Silickej ľadnici. Zároveň v období, keď sa väčšinou písalo latinsky, alebo nemecky, táto učebnica bola vôbec prvou maďarsky písanou učebnicou v Uhorsku. Bola určená najmä deťom obyčajných sedliakov na maďarských dedinských školách v Uhorsku a plnila významnú výchovnú funkciu. Potvrdzuje to aj poznámka autora v predslove na začiatku knižky: „Maďarským deťom som písal maďarsky, nie v cudzom jazyku, ktorému nerozumejú.“ (Losontzi, 1771).

V roku 1773 vyšla v Bratislave ďalšia Losontziho učebnica zemepisu a dejepisu  s názvom: „Hármas kis Tükör“ (Trojité malé zrkadlo). Išlo o rozšírené a doplnené vydanie jeho prvej práce z roku 1771. Táto učebnica sa neskôr dočkala takmer 70 vydaní a bola používaná na školách až do roku 1854, kedy ju úradne zakázali ďalej používať! Posledné vydanie Losontziho knižky Hármas kis tükör vyšlo v roku 1868, čiže jeho učebnica vychádzala takmer jedno storočie! Vo vydaní z roku 1781, v kapitole o Turnianskej stolici, na s. 48 nachádzame ten istý verš (do ktorého je šikovne zakomponovaná stručná zmienka o Silickej ľadnici), ktorý je aj v jeho práci z roku 1771. Vydanie z roku 1781 bolo doplnené aj o územie Sedmohradska, ako aj o mapu Uhorska.

Do neskorších vydaní boli zapracované aj stručné zmienky o jaskyni Baradla. Podrobný opis tejto jaskyne však obsahuje iba vydanie, ktoré vyšlo v roku 1788 vo Váci. Stručne sa o tom zmienila Kinga Székely (Székely, 2014, s. 366–367). Balázs vo svojom článku z roku 1982 však publikoval celý maďarsky písaný text opisu jaskyne Baradla z roku 1788 (Balázs, 1982, s. 97–99). Vo vydaní z roku 1788, na s. 75 nachádzame aj túto stručnú informáciu o Silickej ľadnici: „Podivuhodná je aj Silická jaskyňa, ktorá leží takmer jednu míľu od spomínanej Agteleckej jaskyne. V zime kvôli komárom a v lete kvôli ľadovej zime je nevhodná na zábavu, lebo voda kvapkajúca z povaly tejto jaskyne sa v lete mení na ľad“. (Losontzi, 1788; Balázs, 1982, s. 99). Na s. 116 sa nachádza tá istá zmienka o Silickej ľadnici vo forme veršu, ktorá je aj v predchádzajúcich vydaniach. Na s. 155 je ešte táto krátka poznámka: „Zádiel (Szadelő), Silica (Szilitze) a Silická Brezová (Berzova), v týchto končinách sú pozoruhodné jaskyne. Dutina prvej siaha na pol míle, a nachádzajú sa v nej kosti všelijakých zvierat. V Silickej voda v lete mrzne, v zime je ale tak teplá, ako keby v nej zakúrili. Jaskyňa pri Borzovej je neprebádateľná.“  (Losontzi, 1788; Balázs, 1982, s. 99). Táto zmienka by mala byť podľa nášho názoru najstaršou zmienkou o priepasti Bezodná ľadnica. Na s. 90 v kapitole o Liptovskej stolici nachádzame ešte túto informáciu:

Vagyon barlangja is az Karpatus hegyébenn, melybenn temérdek nagy izmos tsontokat találnak, ki Sárkány, ki pedig más–féle fene vad tsontjainak itélvén. Vo voľnom preklade: Má aj jaskyňu vo svojom vrchu – v Karpatoch, v ktorej sa nachádzajú početné veľké hrubé kosti. Niektorí ich považujú za kosti drakov, iní zas za kosti iných beštií (Balázs, 1982, s. 100, preklad: autor).

Losontzi bol za to, aby sa maďarské deti na dedinách učili po maďarsky a považoval to za zbytočné, aby sa učili jazykom, ktorému nerozumejú (po latinsky). Deti mali veľmi radi rýmovačky a básničky, preto napr. aj vo svojej knižke opisoval jednotlivé stolice pomocou veršov, ktoré sa deti ľahšie naučili. V Maďarsku sa Losontzi považuje z tohto pohľadu za významného pedagóga a pioniera výučby maďarského jazyka (Jerg, 2018, s. 235–236).

Losontziho dielo Trojité malé zrkadlo bolo pôvodne určené pre dedinské reformované školy, ale pomerne rýchlo sa dostalo aj do iných cirkevných škôl. Jeho dielo bolo v polovici 19. storočia najrozšírenejšou učebnicou nielen v Uhorsku, ale aj v Sedmohradsku (wikipedia)!

V dielach I. Losontziho sa teda nachádzajú zmienky o piatich jaskyniach Uhorska, z toho štyri zmienky sa vzťahujú na jaskyne na území dnešného Slovenska (Bezodná ľadnica, Silická ľadnica a Zádielska jaskyňa – všetky zo Slovenského krasu, a pravdepodobne Demänovská ľadová jaskyňa z Liptova). Zároveň to boli vôbec prvé maďarsky písané zmienky o týchto jaskyniach.

Záver

            V meste Cegléd od roku 1988 nesie Losontziho meno jedna z tamojších základných škôl (Losontzi István Általános Iskola).

18. decembra 2009, pri príležitosti 300. výročia narodenia Istvána Losontziho, mu bola na prízemí Reformovaného gymnázia Jánosa Aranya v meste Nagykőrös odhalená pamätná tabuľa. Fotografie pamätnej tabule I. Losontziho sú k nahliadnutiu tu:

https://www.kozterkep.hu/31964/Losontzi_Istvan_emlektabla_Nagykoros_2009.html#

Literatúra

Balázs D., 1982: Az tsudálatos Baraglya nevő barlang. Karszt és barlang, 1982, 2, Budapest,  97–100. http://epa.oszk.hu/02900/02993/00033/pdf/EPA02993_karszt_es_barlang_1982_2_097-100.pdf 

Dénes Gy., 2006: Adalékok a Feneketlen–Lednice és a Barázdálási–zsomboly meg a Szilicei–fennsík néhány más barlangja megismerésének történetéhez. Karsztfejlődés, XI., Szombathely, 5–13.

https://epa.oszk.hu/03100/03192/00011/pdf/EPA03192_karsztfejlodes_2006_11_005-013.pdf

Jerg Z., 2018: Silická ľadnica v najstarších písomných prameňoch do konca 18. storočia. Slovenský kras 56, 2, Liptovský Mikuláš, 227–255.

http://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=2129&filename=kras%2056%202.pdf

Jerg Z., 2019: Samuel Timon. https://osobnosti.sss.sk/samuel-timon/

Losontzi I., 1771: A szent históriának summája. Posonyban, s. 46.

Losontzi I., 1781: Hármas kis tükör. Posonyban, s. 48.

Losontzi I., 1788: Hármas kis tükör. Vátzonn, s. 75, 116, 155.

Székely K., 2014: Dejiny jaskyne Baradla. In: Gaál Ľ. – Gruber P., 2014: Jaskynný systém Domica – Baradla. Jaskyňa, ktorá nás spája. ANPI, Jósvafő, 512 s. (s. 365–423).

Szinnyei J., 1900: Magyar írók élete és munkái. VII. kötet (Köberich–Loysch), Budapest, 1900. http://mek.oszk.hu/03600/03630/html/

http://www.vknagykoros.c3.hu/losontzi.htm

https://www.kozterkep.hu/31964/Losontzi_Istvan_emlektabla_Nagykoros_2009.html#

https://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=Losontzi_István&oldid=21285398

Spracoval: Zoltán Jerg (Speleoklub Minotaurus)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *