Gábor Strömpl
(1885–1945)
jeho život a dielo v kontexte jaskýň a jaskyniarstva na Slovensku
Významný maďarský geograf, geológ a pedagóg Dr. Gábor Strömpl sa narodil 12. decembra 1885 v Michalovciach, v rodine obchodníka. Jeho otec, ktorý sa tiež volal Gábor (Gabriel), bol mäsiarom, a prevádzkoval svoje mäsiarstvo, ale aj kaviareň v budove elegantného hotela Zlatý býk. Jeho matka sa volala Dorottya (Dorota) Zorger. Strömpl mal síce nemecké korene, ale bol maďarskej národnosti. O jeho živote vieme pomerne málo. Študoval na prestížnej vedeckej univerzite v Budapešti (Eötvös Loránd Tudományegyetem–ELTE), kde bol žiakom Lajosa Lóczyho (1849–1920). Rozhodujúcu úlohu v jeho živote zohrala vojenská kariéra. Slúžil aj v 1. svetovej vojne a v roku 1918 vyštudoval vo Viedni vojenskú geológiu. Po 1. svetovej vojne učil mapovanie a morfológiu na budapeštianskej univerzite. 27. augusta 1921 sa v Budapešti oženil s Dr. Máriou Hunyady (1894–1969). Jeho manželka bola tiež učiteľkou (pravdepodobne zemepisu). Deti však nemali. Od roku 1927 nastúpil na činnú vojenskú službu. Neskôr vo Vojenskom mapovacom ústave učil mapovanie a postupne sa vypracoval až na mapovača – podplukovníka. Koncom 2. svetovej vojny padol vo Viedni do zajatia. O 3 mesiace neskôr, 22. augusta 1945 v ruskom zajateckom tábore v rumunskej Jasy vo veku 59 rokov umrel na týfus a tam ho aj pochovali do masového hrobu. Strömplov symbolický hrob sa nachádza na jednom budapeštianskom cintoríne (Megyeri úti temető), kde je pochovaná aj jeho manželka.
Začiatok jeho záujmu o jaskyne siaha určite do obdobia pred rokom 1910, nakoľko už v januári 1910, keď v rámci Maďarskej geologickej spoločnosti vznikla potreba vytvoriť Komisiu pre výskum jaskýň (A Magyarhoni Földtani Társulat Barlangkutató Bizottsága), bol do nej prizvaný ako jeden z desiatich odborníkov na jaskyne. Bol jedným zo zakladateľov, aj členov tejto komisie. G. Strömpl preskúmal viacero krasových oblastí (na území dnešného Maďarska, Slovenska, ale aj Rumunska) a publikoval slušné množstvo rôznych článkov a prác (ich zoznam je na stránke hu.wikipedia.org). Svoju prvú prácu publikoval už v roku 1906, keď mal iba 21 rokov! V roku 1927 vydal rozsiahle dielo „Térképolvasás“ (Čítanie máp), ktoré sa stalo učebnicou Vysokej školy telovýchovnej. Jeho aktivity súvisiace s jaskyňami zrejme ukončila jeho vojenská kariéra, nakoľko už koncom 30. rokov minulého storočia sa jeho meno vytratilo zo speleologického diania. Významná bola aj jeho činnosť v oblasti turistiky. Bol členom Maďarského karpatského spolku (od r. 1926), členom výboru Maďarského turistického spolku (1936–1938), predsedom Značkovacej komisie Maďarského turistického spolku (1936–1939). Podieľal sa na vytvorení turistických značení v Maďarsku.
G. Strömpl preskúmal niekoľko krasových oblastí, a to aj z územia dnešného Slovenska. Bol prvým odborníkom, ktorý pochodil niektoré väčšie územia štátu a opísal a zmapoval tamojšie jaskyne. Už v roku 1909 publikoval geomorfologický a geologický opis pohorí Zemplínskej stolice a v nasledujúcom roku podrobne opísal niekoľko jaskýň z Humenských vrchov (napr. Malú a Veľkú Artajamu, Dúpnu a Vlčiu jaskyňu). Táto skutočnosť vôbec neprekvapuje, nakoľko on sám pochádzal práve z tohto regiónu. Podrobnejšie informácie o obsahu tejto Strömplovej práce prináša Ľ. Prikryl, a najnovšie aj A. Hevesi (Prikryl, 1985, s. 117–118; resp. Hevesi, 2015).
Z poverenia výboru Komisie pre výskum jaskýň vykonal G. Strömpl v lete 1911 prieskum Abaujsko–gemerskej krasovej oblasti (teraz Národný park Slovenský kras a Aggtelekský národný park). Počas poldruha mesiaca trvajúceho terénneho prieskumu, ktorý Maďarská akadémia vied podporila sumou 300 korún, zaznamenal G. Strömpl na tomto území 77 jaskýň. Výsledky výskumu aj publikoval vo forme súpisu jaskýň na stránkach časopisu „Földtani Közlöny“ (po maďarsky aj po nemecky) a zároveň o nich referoval aj prednáškou na schôdzi vyššie uvedenej komisie dňa 26. apríla 1912. Vo svojom súpise za viacerými jaskyňami uvádza G. Strömpl v zátvorke poznámku „nákres v zápisníku“, z čoho vyplýva, že z viacerých jaskýň vyhotovil jednoduchý náčrt. Ak by sme mali k dispozícii jeho zápisník, mnoho „jeho“ jaskýň by bolo oveľa jednoduchšie stotožniť s dnes známymi jaskyňami a mnohé pochybnosti by sa vyjasnili. Podľa informácií od Kingy Székely, odborníčky na históriu speleológie v Maďarsku, sa Strömplov zápisník pravdepodobne nezachoval (v tamojších archívoch geologického, ani zemepisného ústavu sa Strömplove rukopisy nenachádzajú). Je to škoda, lebo pre súčasných bádateľov by bol ten zápisník nesmierne cenný. To, že okrem množstva publikovaných prác nezostalo po G. Strömplovi asi nič, zrejme súvisí s okolnosťami jeho úmrtia. Nemáme dokonca ani jednu dobrú fotografiu G. Strömpla! Nachádza sa len na jednej nekvalitnej skupinovej fotografii z roku 1905, ktorá bola publikovaná v roku 1929 (Komarnicki, 1929, s. 287). Vieme o ňom iba toľko, že bol nízkej, zavalitej postavy, mal výrazne červené líca a veľmi rád zvykol nahlas hľadať svoje geologické kladivko s monogramom S. G. (Székely, 1985).
V roku 1912 vyšiel v časopise „Turistaság és Alpinizmus“ (Turistika a alpinizmus) jeho článok s názvom „Vázlatok a Magyar karsztból“ (Črty z Maďarského krasu) kde ukážkovo opísal Plešiveckú planinu, pričom poukázal na osobitosť a čaro planinového krasu:
„Výstup zvyčajne uskutočňujeme po závoze, po týchto udržiavaných cestách, ktoré vedú z jednotlivých dedín na planinu. Už samotný výhľad, pohľad dole nás bohato odmení za námahu. Široké údolie Slanej a štítnického potoka, zákruty riek, dediny, cesty, lúky, oráčiny. To všetko je najkrajšie odtiaľ zhora. Od vyústenia závozu nás odláka samotná plošina, pohľad do krajiny, zaliatej slnkom. Planina všade prekvapuje návštevníka milými pohľadmi. Svet zhrbených útvarov nás volá k sebe, jedna čistina za druhou nás zvádza, túžime ísť od jedného závrtu k druhému, od štítu k štítu, lebo vždy sa nám zdá, že to, čo je ešte pred nami, je najkrajšie. A tu na planine závrt stíha štít, čistina vystrieda les a les objíma čistinu. Každý pohľad je iný, každý je odlišný od predošlého a pri rozjímaní o ich kráse nepozorovane plynú hodiny…“ (Strömpl, 1911–12; preklad Erdős, 1984).
V roku 1913 podrobne opísal vo vyššie uvedenom časopise aj Silickú planinu. V tom istom roku poverila Komisia pre výskum jaskýň G. Strömpla geologickým prieskumom a prieskumom jaskýň v okolí Bojníc. Ako zo všetkého prieskumu, ktoré realizoval, aj z tohto Strömpl podal podrobnú správu slovom aj písmom. V článku (ktorý vyšiel v maďarskom, aj v nemeckom jazyku) s názvom „Jaskyne pri Bojniciach“ sa zmienil o jaskyni v bojnickej hradnej studni (ktorú však bez potrebného výstroja nevedel preskúmať) a podrobne opísal Prépoštskú jaskyňu, ktorú aj zmapoval (v článku je jej pôdorys, aj pozdĺžny rez). Zároveň sa pokúsil načrtnúť aj jej genézu.
Veľkú pozornosť venoval Strömpl aj názvosloviu jaskýň, krasových javov, krasovej a hydrologickej terminológii. Vo svojej práci z roku 1914 sa zaoberá terminológiou ohľadom pôvodu a tvorby názvov jaskýň. Napriek tomu však v úvode publikácie o karsologickej terminológii (Panoš, 2001) nie je o ňom ani zmienka!
Články vo vzťahu k územiu Slovenska, ktoré publikoval Strömpl po roku 1918 sa týkajú už takmer výlučne iba Slovenského krasu. Cenný je najmä jeho článok z roku 1923 o hydrológii „Gemersko–turnianskeho krasu“. Súčasťou článku je aj hydrologická mapa Slovenského (a čiastočne aj Aggtelekského) krasu. Za zmienku tu stojí aj jeho poznámka na konci článku: „Moje pozorovania sú ešte z celistvého krasu celistvého štátu. Teraz, keď je už cesta pre ďalšie výskumy uzavretá, snažím sa črepiny mojich niekdajších štúdií zachrániť pred zabudnutím.“ (Strömpl, 1923, s. 33). Takýto prístup Strömpla treba hodnotiť veľmi pozitívne. Aj po roku 1918, po vzniku Československa, publikoval viacero článkov, aby sa pre ďalšie generácie prieskumníkov zachovalo čo najviac informácií, aj z jeho prieskumov, ktoré realizoval ešte za čias Uhorska.
Gábor Strömpl bol osobnosťou, ktorý v prvej polovici 20. storočia zanechal výraznú stopu v histórii poznávania a prieskumu jaskýň nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku. Dr. Haltenberger vo svojom článku, kde spomína na osobnosti maďarskej vedy, ktoré neprežili hrôzy 2. svetovej vojny, G. Strömpla charakterizuje ako asi najsilnejšiu a najvýraznejšiu osobnosť Lóczyho školy. Strömpl bol telom aj dušou prírodovedec, miloval prírodu a časom sa stal jedným z najlepších znalcov „maďarskej zeme“ (Haltenberger, 1948, s. 6–8).
Každý jaskyniar, ktorý sa zaoberá históriou poznávania jaskýň (nielen) v Slovenskom krase, sa bez mnohých jeho prác nezaobíde. Dielo, ktoré po sebe zanechal, je zdrojom cenných informácií a údajov pre bádateľov ešte aj dnes – v 21. storočí.
Publikované práce G. Strömpla, ktoré sa týkajú jaskýň, krasu, alebo pohorí na Slovensku:
Strömpl G., 1909: A zemplénmegyei szirthegység morfológiája. Földrajzi Közlemények, 37, 6, 241–272.
Strömpl G., 1910a: Zemplénmegyei barlangok és sziklaodúk. Földtani Közlöny, XL, 9–10, 565–570.
Strömpl G., 1910b: Die Höhlen und Grotten des Komitates Zemplén. Földtani Közlöny, XL, 9–10, 599–605.
Strömpl G., 1912a: Előzetes jelentés az 1911. év nyarán az Abauj–Gömöri barlangvidéken végzett barlang kutatásokról. Földtani közlöny, XLII, 2, Budapest, 325–330.
Strömpl G., 1912b: Vorläufiger Bericht über die im Sommer des Jahres 1911 im Höhlengebiet Abauj–Gömör vorgenommenen Höhlenforschungen. Földtani Közlöny, XLII, 2, Budapest, 349–355.
Strömpl G., 1911–12: Vázlatok a Magyar karsztból. I. A Pelsőci Nagyhegy. Turistaság és Alpinizmus, 2.évf., 9.sz., 305–311.
Strömpl G., 1912–1913: Vázlatok a Magyar karsztból. II. A Szilicei fennsík. Turistaság és Alpinizmus, 3.évf., 4.sz., 107–116.
Strömpl G., 1913a: Barlangok alakulása és pusztulása. Uránia, 1913, 14. kötet, 292–303.
Strömpl G., 1913b: Ismertetések – Besprechungen, (Hefty Gy. A.: Die Tropfsteinhöhle von Liptószentiván. Karpathen Post, 1913 dec. 4. és 11. sz., Késmárk), Barlangkutatás, 4, 181–182, 205–206.
Strömpl G., 1914a: A barlangok nomenklatúrája és terminológiája. Barlangkutatás, 1914, 2, 2, 65–76.
Strömpl G., 1914b: Nomenklatur und Terminologie der Höhlen. Barlangkutatás, 1914, 2, 2, 100–102.
Strömpl G., 1914c: A Kis–Magura és környéke. Földrajzi Közlemények, 42, 5, 255–282.
Strömpl G., 1915a: Bajmóci barlangok. Barlangkutatás, 3, 3–4, 141–148.
Strömpl G., 1915b: Höhlen bei Bajmóc. Barlangkutatás, 3, 3–4, 180–185.
Strömpl G., 1922: A Gömör–tornai karszt emberi telepei. Föld és Ember, Budapest, 1–7.
Strömpl G., 1923: A Gömör–tornai karszt hidrológiája. Hidrológiai közlöny, III, 1, Budapest, 20–33.
Strömpl G., 1925a: A Gömör–tornai karszt csonkamagyarországi barlangjai. Barlangkutatás 1923–1925, X–XIII, 1–4, 55–56.
Strömpl G., 1925b: Die Höhlen des Gömör–Tornaer Karstes. Barlangkutatás 1923–1925, X–XIII, 1–4, 79–80.
Strömpl G., 1928: A somoskői bazaltok fényképe. Földrajzi közlemények, 56, 9–10, 241.
Strömpl G., 1932: A Gömör–tornai karszt sorsa. Turisták Lapja, 44, 119–120.
Strömpl G., 1939: A rozsnyói hegykoszorú. Turisták Lapja, 51, 1, 15.
Strömpl G., 1943: A Szilicei fennsík. Turista Értesítő, 18, 8, 74–75.
Strömpl G., 1944: A pelsőci Nagyhegy. A Földgömb, 15, 6, Budapest, 110–115.
Iná použitá literatúra:
Anonymus, 1912a: Kivonat a Magyar Földtani Társulat Barlangkutató Bizottságának 1911. évi április hó 29–én tartott ülésének jegyzőkönyvéből. Földtani Közlöny, XLII, Budapest, 332–333.
Anonymus, 1912b: Auszug aus dem Protokoll der Höhlenforschungskommission der U. G. G. vom 29. April 1911. Földtani Közlöny, XLII, Budapest, 357–358.
Anonymus, 1912c: Kivonat az 1912–évi április hó 26–án tartott ülés jegyzőkönyvéből. Földtani Közlöny, XLII, 11–12, Budapest, 935–936.
Anonymus, 1912d: Auszug aus dem Protokoll der am 26. April 1912 abgehaltenen Sitzung. Földtani Közlöny, XLII, 11–12, Budapest, 986–987.
Erdős M., 1984: Črty z Maďarského krasu (Vázlatok a Magyar karsztból). Preklad článku G. Strömpla z roku 1912, archív SMOPaJ, pracovisko Košice, 12 s.
Haltenberger M., 1948: In memoriam. Földrajzi közlemények, LXXVI, Magyar Földrajzi Társaság, Budapest, 1–11.
Hevesi A., 2015: A 130 éve született és 70 éve elhunyt Strömpl Gábor (1885–1945) karszttudományi munkássága. Karsztfejlődés XX, Szombathely, 9–28.
https://hu.wikipedia.org/wiki/Str%C3%B6mpl_G%C3%A1bor
Jerg Z., 2018: Zmienky o jaskyniach Plešiveckej planiny do roku 1918 vo svetle súčasného poznania. Slovenský kras 56, 2, Liptovský Mikuláš, 205–226.
Komarnicki Gy., 1929: Serényi Jenő harctéri sírjának nyomában. Turistaság és Alpinizmus, 19. évf., 10. sz., 284–287.
Panoš V., 2001: Karsologická a speleologická terminologie. Knižné centrum Žilina, SSJ v Liptovskom Mikuláši a GÚ AVČR v Prahe, 352 s. (8–14).
Prikryl Ľ.V., 1985: Dejiny speleológie na Slovensku. Veda SAV, Bratislava, 162 s.
Stankovič J. – Jerg Z., 2001: Plešivecká planina, Atlas krasových javov. SSS a SK Minotaurus, Rožňava, 312 s.
Székely K., 1985: Évfordulók. 100 éve történt. Strömpl Gábor. Karszt és barlang, 1985, 1–2, 68–69.
www.familysearch.org (cirkevná matrika rímskokatolíckej cirkvi v Michalovciach),
Za ochotu a cenné informácie o G. Strömplovi autor ďakuje odborníčke na históriu speleológie, p. Kinge Székely z Maďarska.
Pre biografický portál SSS spracoval: Zoltán Jerg (Speleoklub Minotaurus)