Elek Fényes

7. júla 1807, Csokaly – 23. júla 1876, Újpest

Významný maďarský geograf a štatistik, prísažný advokát Elek Fényes sa narodil 7. júla 1807 v obci Csokaly (rumunsky Ciocaia) v Bihorskej stolici (nachádza sa 42 km severne od mesta Oradea a dnes je súčasťou Rumunska). Pochádzal zo šľachtického rodu. Jeho otcom bol veľkostatkár Antal Fényes, matka sa volala Éva Máriássy. Jeho predkovi Péterovi Fényesovi 5. mája 1633 udelil sedmohradský vojvoda György Rákóczi I. šľachtický titul, ktorý potom neskôr, 10. februára 1635 potvrdil aj uhorský kráľ Ferdinánd II.

Študoval najprv na reformovanom kolégiu v Debrecíne, potom v rokoch 1822–1824 filozofiu v Nagyvárade (Oradea), v rokoch 1824–1826 právo na akadémii v Bratislave. Tu absolvoval aj advokátsku stáž a v roku 1828 úspešne zložil advokátsku skúšku. V tom istom roku sa v Bratislave oženil so Zsófiou Eitel a z tohto manželstva sa mu narodili 3 deti (Klementina, Mária, Gyula). V roku 1835 sa presťahoval do Pešti. V 40. rokoch 19. storočia bol členom rôznych opozičných zoskupení a aktívne sa zúčastnil aj národnooslobodzovacieho hnutia v rokoch 1848–1849. Po potlačení povstania sa istý čas ukrýval. Potom, čo sa dobrovoľne prihlásil na cisárskom úrade, bol vojenským súdom odsúdený na niekoľkomesačné väzenie. Po prepustení z väzenia istý čas hospodáril na svojom statku v Gödöllő. V roku 1854 predal svoj statok a opäť sa presťahoval do Pešti. V roku 1857 sa stal šéfom sekcie Prvej maďarskej všeobecnej poisťovacej spoločnosti. Nakoľko sa po istom čase medzi ním a vtedajším generálnym riaditeľom poisťovacej spoločnosti vznikol rozpor, musel sa zrieknuť svojho miesta. Zostal bez práce a musel bojovať s existenčnými problémami. Neskôr sa predsa len dostal k maličkej penzii. Na vedeckú prácu zanevrel, utiahol sa a posledné roky svojho života dožil vo veľkej chudobe v Újpesti. Priekopník štatistickej vedy v Uhorsku, Elek Fényes zomrel po dlhej chorobe chudobný, zabudnutý a opustený vo veku 69 rokov.

E. Fényes počas svojho života vydal okolo 30 zväzkov rôznych štatistických a geografických diel a v Maďarsku je považovaný za jedného zo zakladateľov štatistickej vedy. Potom, čo v roku 1837 vyšiel 1. zväzok jeho prvého veľkého diela, bol zvolený za dopisovateľa Maďarskej akadémie vied (ďalej len MAV) a s týmto dielom získal o dva roky neskôr hlavnú cenu MAV – 200 zlatých. Prevažná väčšina jeho diel je ešte aj dnes hodnotným prameňom. V rokoch 1858–1867 bol riadnym členom MAV. Nakoľko publikoval články v opozičnom časopise Pesti Hírnök, v roku 1867 bol pozbavený členstva v MAV.

            Meno významného maďarského štatistika a geografa Eleka Fényesa nesie nielen jedna budapeštianska ulica, ale od roku 1956 aj jedna z tamojších stredných škôl (Fényes Elek Közgazdasági Szakközépiskola, Budapest). Pamätnú tabuľu má na svojom niekdajšom dome v Újpesti (mestská časť Budapešti), na budapeštianskej ulici, ktoré nesie jeho meno, ako aj na reformovanom kostole vo svojom rodisku v Csokalyi. V roku 1890 bola na jeho rodnom dome umiestnená pamätná tabuľa. Na mieste niekdajšej Fényesovej kúrie, ktorý postupom času zanikol, neskôr vybudovali park. Elekovi Fényesovi bola uprostred parku v júli 2001 pri príležitosti 125. výročia jeho úmrtia slávnostne odhalená bronzová busta.

Slovenské jaskyne v dielach E. Fényesa

Pre bádateľov, zaujímajúcich sa o históriu poznávania jaskýň sú cenné aj niektoré geografické diela Eleka Fényesa. Nie je vylúčené, že niektoré ním zmienené jaskyne aj navštívil. Charakter ním uvedených údajov však naznačuje, že prevažnú väčšinu údajov o jaskyniach čerpal z dostupnej literatúry.

1837

V rokoch 1836–1840 vydal E. Fényes 6–zväzkový štatisticko–geografický opis Uhorska s názvom Magyar Országnak, s a hozzá kapcsolt tartományoknak mostani állapotja statistikai és geographiai tekintetben. V 3. zväzku z roku 1837 sa nachádzajú aj zmienky o jaskyniach z viacerých krasových území dnešného Slovenska:

s. 120. Pri opise vrchov Gemera sa Fényes zmienil o tom, že sa tu nachádza značný počet jaskýň, ako napr. svetoznáma Baradla pri Aggteleku. Spomenul aj akúsi jaskyňu pri Plešivci.

s. 151. Pri obci Pašková (Páskaháza) poznamenal, že v jej horách sa nachádza viacero prameňov a dutín. Táto zmienka sa pravdepodobne vzťahuje na niektoré jaskyne a vyvieračky Koniarskej (a možno aj Plešiveckej) planiny (pozri Jerg, 2018a, 2018b).

s. 152. Pri obci Rozložná (Rozlozna)  uviedol, že jej chotár pozostáva z vápencových útesov, v ktorých sa nachádzajú početné dutiny. Táto zmienka sa pravdepodobne vzťahuje na jaskyne v SV časti Koniarskej planiny (oblasť Pipiša, alebo Veterníka; pozri Jerg, 2018a).

s. 153–154. Pri obci Kunova Teplica (Taplocza) uvádza: „Je tu jeden teplý prameň, ktorý nikdy nezamŕza, a takéto vyvierajú z vápencových skál chotára ešte na dvoch miestach“. V tomto prípade ide o 3 významné pramene v katastri obce: Prameň Teplica (v obci), Hučiacu vyvieračku (Zúgó) PP052 a Závodnú vyvieračku PP078, obe pod Plešiveckou planinou (Jerg, 2018b, s. 216).

s. 154. Pri obci Vidová (Végtelke) poznamenáva, že v chotári, hranicu ktorého sčasti tvorí Plešivská hora, sa nachádza niekoľko zaujímavých jaskýň.

s. 156–157. Drienčany (Derencsény): Spomedzi jej vrchov je známy napr. skalistý vrch „Haj“, ktorý sa veľmi podobá slávnemu Aggtelekskému vrchu a vo vnútri je deravý. Nachádzajú sa tu 2 jaskyne, ktoré obyvatelia nazývajú Malou a Maďarskou dierou (Kis lyuk, Magyar lyuk). Táto zmienka sa vzťahuje na Malú a Veľkú drienčanskú jaskyňu. Údaje boli zrejme prebraté od Bartolomeidesa (pozri Gaál, 2000, s. 54–59).

s. 169–170. Pri obci Aggtelek je stručný 1 stranový opis jaskyne Baradla.

s. 172. Gemerská Hôrka (Horka): V strede obce sa nachádza nikdy nezamŕzajúci prameň, ktorej voda je veľmi zdravá.

s. 265–266. Lipovce (Szinye–Lipócz): Je tu veľmi stručný opis väčšej jaskyne, nachádzajúcej sa asi hodinu chôdze na sever od obce. Táto zmienka by sa mala vzťahovať na jaskyňu Zlá diera v pohorí Braniska.

s. 311. Haligovce (Haligócz): Je tu jedna jaskyňa, ktorá sa volá Penina, v ktorej sa nachádzajú kosti mimoriadne veľkých zvierat.

s. 321. Ždiar (Zsdjár): V blízkosti Železných vrát je jedna veľká a hlboká jaskyňa, z ústia ktorej často vystupuje para a hmla, a tento jav predpovedá zmenu počasia, alebo príchod búrky.

s. 322. Hrabušice (Káposztafalva): V útrobách hory, ktorá sa nazýva „Lapis refugii“ sú tri známe jaskyne.

s. 336. Pri opise vrchov Turnianskej stolice Fényes poznamenal: Tieto vrchy sú vápencové, a ako to už býva pri takých, sú plné podzemných dutín, spomedzi ktorých zaslúžia zmienku jaskyne Zádielska a Silická ľadová. V posledne menovanej je o to väčšia zima, čím je vonkajší vzduch teplejší. Naproti tomu v zime sa v nej nachodiaci ľad roztopí.

s. 343. Zádiel (Szadellő): Toto miesto robí slávnym jeho veľká jaskyňa, ktorá sa tiahne veľmi ďaleko a dajú sa v nej pozorovať kosti rôznych zvierat.

s. 346–347. Silica (Szilicze): Je tu polstranový stručný opis Silickej ľadnice.

1847

O desať rokov neskôr, v roku 1847 vyšla ďalšia práca E. Fényesa, dvojzväzkový opis Uhorska s názvom Magyarország leírása, kde v 2. zväzku takisto nájdeme zmienky o mnohých jaskyniach.  V súvislosti so slovenskými jaskyňami už vidieť určitý pokrok v poznatkoch oproti roku 1837. Aj v tejto práci dominujú zmienky o jaskyniach z územia dnešného Slovenského krasu. Nachádzame tu však už aj zmienky napr. o jaskyniach z Liptova, alebo Malých Karpát, ktoré v jeho skoršej práci chýbajú.

Ľ. V. Prikryl vo svojej známej publikácii Dejiny speleológie na Slovensku stručne zhrnul Fényesove zmienky o jaskyniach z roku 1847 takto:

V rámci Bratislavskej stolice spomenul jaskyne pri Plaveckom Mikuláši, Borinke, Smoleniciach a pri Pezinku (Fényes, 1847, s. 114, 124). V Trenčianskej stolici sa zmienil iba o malej jaskyni v chotári obce Tŕstie (s. 136). V Liptove zaznamenal Demänovskú ľadovú jaskyňu a jaskyňu Beníková, obe v Demänovskej doline (s. 152, 157). Vo Zvolenskej stolici uviedol zasa akúsi ľadovú jaskyňu pri Harmanci (s. 159), v Turci jaskyňu Mažarná a jaskyne v chotároch Vrícka a Vrútok (s. 169). V Gemeri poznal viaceré jaskyne a podrobnejšie opísal jaskyňu Baradla pri Aggteleku. Podotkol, že neďaleko sa nachádzajú ešte dve menšie jaskyne. Ťažko povedať, či E. Fényes myslel na jaskyne na území dnešného Slovenska alebo Maďarska (s. 260). Na Spiši, pri obci Ždiar zaznamenal veľkú a hlbokú jaskyňu, z ktorej vychádzala často para a hmla, čo vždy znamenalo zhoršenie počasia (s. 276). V chotári obce Letanovce (Lethánfalva) neďaleko Hrabušíc spomenul tri jaskyne (s. 276). V Turnianskej stolici spomínal Zádielsku jaskyňu a Silickú ľadnicu. O poslednej tvrdil, že sa v nej teplota o toľko znižuje, o koľko vonku stúpa. Ľad v tejto jaskyni sa v zime celkom roztopí (s. 278, 281). Pri opise Šariša spomenul Veľkú ružínsku jaskyňu v Slovenskom Rudohorí a Lipovskú jaskyňu v pohorí Branisko (s. 283, 292; Prikryl, 1985, s. 49).

Údaje uvádzané Prikrylom sú však neúplné. Fényesovú skoršiu prácu z roku 1837 nespomína vôbec, a takisto ušli jeho pozornosti aj niektoré ďalšie zmienky o jaskyniach v práci z roku 1847:

s. 152. Okrem Demänovskej jaskyne a jaskyne Beníková je tu zmienka aj o jaskyni Okno.

s. 250. Zmienka o svetoznámej jaskyni Baradla a o akejsi jaskyni pri Plešivci.

s. 259. Na vrchu Haj pri obci Drienčany (Derencsény) sú dve jaskyne, ktoré obyvatelia volajú Malou a Maďarskou dierou (Kis lyuk, Magyar lyuk).

s. 274. Haligovce (Haligócz): Je tu jedna jaskyňa, ktorá sa volá Penina, a v ktorej sa nachádzajú kosti mimoriadne veľkých zvierat.

            Z vyššie uvedeného súpisu vyplýva, že značná časť Fényesových zmienok o jaskyniach je totožná s údajmi, ktoré uviedol vo svojej predchádzajúcej práci z roku 1837.

1851

V roku 1851 vydal E. Fényes 4–zväzkový geografický slovník Uhorska (Magyarország geographiai szótára), kde pri viacerých obciach uviedol aj zmienky o jaskyniach. Údaje o jaskyniach uvedené v slovníku sa zhodujú s údajmi, ktoré uviedol vo svojich predchádzajúcich prácach z rokov 1837 a 1847. Geografické názvy uvádzame v pôvodnej maďarskej podobe v abecednom poradí, v zátvorke uvádzame ich slovenský názov a lokalizáciu vo Fényesovom slovníku:

Aggtelek (zväzok I., strana 14–15) – je tu uvedený stručný opis jaskyne Baradla.

Büdöstó (Smradľavé jazierko, zv. I., s. 189) – je tu zmienka o jaskyni pri puste Büdöstó. (Zmienka by sa mala vzťahovať na jaskyňu Čertova diera; údaj bol zrejme prevzatý z Bartolomeidesovej monografie o Gemeri).

Deményfalva (Demänová, zv. I., s. 251) – Je tu iba zmienka o tom, že sa tu nachádza pozoruhodná kvapľová jaskyňa. Podrobnejší opis jaskyne tu žiaľ chýba!

Derencsény (Drienčany, zv. I., s. 254–255) – Spomedzi jej vrchov je známy aj skalistý vrch Haj, ktorý sa veľmi podobá slávnemu Aggtelekskému vrchu, a vo vnútri je tiež deravý. Sú tu aj dve jaskyne, ktoré Maďari nazývajú Malou a Veľkou dierou (Kis lyuk, Nagy lyuk). Táto zmienka sa vzťahuje na Malú a Veľkú drienčanskú jaskyňu.

Detrekő–váralja (Blasenstein, Plavecké Podhradie, zv. I., s. 257) – Neďaleko hradných zrúcanín je jedna jaskyňa, ktorú pred 45 rokmi objavilo dieťa pastiera; kvapľové stĺpy aj rôzne iné predmety v nej stoja za prehliadku. Najnovšie vo vysokom vrchu Rachstun (Raštún), týčiacom sa nad dedinou, sa našla druhá, od prvej ešte rozľahlejšia jaskyňa. (Tieto zmienky by sa mali vzťahovať na Plaveckú jaskyňu a jaskyňu Haviareň).

Haligócz (Haligovce, zv. II., s. 83) – Nachádza sa tu jedna jaskyňa zvaná Penina, v ktorej sa nachádzajú kosti rôznych hrozne veľkých zvierat.

Horka (Gemerská Hôrka, zv. II:, s. 117) – V jej chotári sa nachádzajú teplé pramene (zmienka poukazuje na 3 známe vyvieračky v intraviláne obce: 1. prameň v strede obce vedľa požiarnej zbrojnice, ktorý je zachytený; 2. prameň Päťročnica – pôvodný názov Veczki forrás; 3. prameň Malá studňa – miestny názov Kiskút; pozri Jerg, 2018a).

Káposztafalva, Kapsdorf  (Hrabušice, zv. II., s. 176) – V útrobách vrchu, ktorý nazývajú „Lapis refugii“, sú známe 3 jaskyne (zmienka bola Fényesom prebratá najskôr od Jakoba Buchholtza, ktorý spomína jaskyne Zlatá diera, Ružová jaskyňa a Dračia diera; pozri Košel, 2004).

Szinye–Lipócz (Lipovce, zv. III., s. 31–32) – V hornatých častiach chotára sa týčia do výšky hrozne vysoké skaliská, ktoré vytvárajú pozoruhodné formy. Okrem iných takým je skalný útes Kamenná baba, ktorý vyzerá ako matka, držiaca dieťa v náručí. Mojžiš je samostatne stojaca závratne vysoká skala. Medzi týmito skalami počuť hukot viacerých potôčikov, ktoré vytvárajú veľmi pekné vodopády. Potom, čo sa tieto vody dostanú dole na rovinu, premieňajú predmety na kameň. Asi hodinu na sever od obce sa nachádza jedna priestornejšia jaskyňa. Vchod do nej je obtiažny, lebo sa v ňom nedá stáť a aj značne nebezpečný kvôli hlbokej diere, ktorá sa podobá na studňu a nachádza sa hneď pri vchode. V hĺbke 30–40 siah sa človek dostane do priestrannej kamennej klenby, ktorej priemer môže mať 20 siah. Klenba zo skaly je celkom vysoká, spodok je pokrytý úlomkami kameňov a kvapľami. Z tejto prvej klenby sa otvárajú všelijaké ďalšie vchody do iných končín tohto podzemného sveta, ale kde vedú tieto a ako ďaleko, doposiaľ nikto nevie. (Táto zmienka by sa mala vzťahovať na jaskyňu Zlá diera).

Páskaháza (Pašková, zv. III:, s. 200) – Jej chotár je sčasti hornatý, sčasti rovina; v jej horách sa nachádza viacero prameňov a dutín.

Rozlozna (Rozložná, zv. III., s. 301) – Jej chotár pozostáva z vápencových útesov, v ktorých sa nachádzajú početné dutiny.

Szadellő (Zádiel, zv. IV., s. 51) – Túto miestnosť robí známou jej veľká jaskyňa, ktorá sa tiahne veľmi ďaleko a dajú sa v nej vidieť kosti rôznych zvierat.

Szilicze (Silica, zv. IV., s. 134) – Je tu veľmi stručný opis Silickej ľadnice.

Taplocza (Csetnek), Kun Taplocza (Kunova Teplica, zv. IV., s. 174) – Nachádza sa tu jeden teplý prameň, ktorý nikdy nezamŕza a takéto vyvierajú z vápencových skál v chotári ešte na dvoch miestach.

Trsztye (Tŕstie, zv. IV., s. 221) – Je tu jedna jaskyňa vo vrchu Ostrá, v ktorej vidieť aj kvaple.

Végtelke (Vidová, zv. IV., s. 286) – V jej chotári, ktorého časť tvorí Plešivecký vrch, sa nachádza viacero zaujímavých jaskýň.

Zsdjár (Ždiar, zv. IV., s. 335) – V blízkosti Železných vrát je jedna veľká a hlboká jaskyňa, z ústia ktorej často vystupuje para a hmla, a tento jav predpovedá zmenu počasia, alebo búrku.

Publikované práce E. Fényesa so zmienkami alebo opismi jaskýň na Slovensku:

Fényes E., 1837: Magyar Országnak, s a hozzá kapcsolt tartományoknak mostani állapotja statistikai és geographiai tekintetben. 3.kötet, Pest, 1837, 457 s.

Fényes E., 1847: Magyarország leírása. 2. kötet, Pest, 1847, 510 s.

Fényes E., 1851a: Magyarország geographiai szótára. 1. kötet (A–E), Pest, 1851, 312 s.

Fényes E., 1851b: Magyarország geographiai szótára. 2. kötet (F–K), Pest, 1851, 285 s.

Fényes E., 1851c: Magyarország geographiai szótára. 3. kötet (L–R), Pest, 1851, 306 s.

Fényes E., 1851d: Magyarország geographiai szótára. 4. kötet (S–Z), Pest, 1851, 350 s.

Iná použitá literatúra:

Á. R., 1876: Fényes Elek (1807–1876). Vasárnapi Újság, 23. évf., 31. sz., 1876. Július 30., Budapest, 1–2.

Gaál Ľ., 2000: Kras a jaskyne Drienčanského krasu. In: Kliment J. (ed.), 2000: Príroda Drienčanského krasu. ŠOP SR Banská Bystrica, 29–96.

Jerg Z., 2018a: Prvé zmienky o jaskyniach a vyvieračkách Koniarskej planiny v Slovenskom krase. Spravodaj SSS, 49, 2, Liptovský Mikuláš, 70–74.

Jerg Z., 2018b: Zmienky o jaskyniach Plešiveckej planiny do roku 1918 vo svetle súčasného poznania. Slovenský kras 56, 2, Liptovský Mikuláš, 205–226.

Košel V., 2004: Najstaršia zmienka o jaskyniach Slovenského raja? Spravodaj SSS, 35, 2, Liptovský Mikuláš, 68–69.

Lalkovič M., 1997: Krasové javy Slovenského krasu vo svetle súčasného poznania. Ochrana krasových javov a krasových území, zborník referátov, Brzotín, 12–21.

Lalkovič M., 2005: História poznávania a objavovania jaskýň. In: Bella P. a kol., 2005: Jaskyne svetového dedičstva na Slovensku. SSJ, Liptovský Mikuláš, 113–130.

Prikryl Ľ. V., 1985: Dejiny speleológie na Slovensku. Veda (vydavateľstvo SAV), Bratislava, 162 s.

https://reader.digitale-sammlungen.de

https://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=Fényes_Elek&oldid=21324270

Spracoval: Zoltán Jerg (SK Minotaurus)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.