nandor feher

Dr. Nándor Fehér

1. januára 1836, Spišská Nová Ves – 15. januára 1875, Dobšiná

V roku 2020 uplynulo 150 rokov od objavenia klimatického unikátu, svetoznámej Dobšinskej ľadovej jaskyne. Pri príležitosti tohto okrúhleho výročia som sa rozhodol spracovať biografiu takmer zabudnutého gemerského lekára a spoluobjaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne, Dr. Nándora (Ferdinanda) Fehéra. Voľba na neho padla najmä z dôvodu, že pri štúdiu pomerne bohatej literatúry, ktorá sa venuje okolnostiam objavu jaskyne, som si všimol, že v tejto súvislosti sa v mnohých prameňoch väčšinou skloňuje iba meno banského inžiniera Jenő (Eugena) Ruffinyho, príp. ešte jeho kolegov Gusztáva Langa a Endre (Andreja) Mégu.

Meno dobšinského lekára Dr. Nándora Fehéra sa však až tak často v literatúre nespomína. Už koncom 19. storočia jeho meno takmer úplne upadlo do zabudnutia a aj v 20. storočí si naňho spomenulo iba zopár autorov. Jeho meno nefiguruje dokonca ani v slovenských, ani v maďarských biografických slovníkoch. O tejto osobnosti podrobnejšie údaje v speleologickej literatúre až doposiaľ neboli publikované. Týmto príspevkom chcem prispieť k bohatej histórii Dobšinskej ľadovej jaskyne ďalšími novými poznatkami.

Nándor Fehér sa narodil ako Ferdinand Weisz 1. januára 1836 v Spišskej Novej Vsi. Bol potomkom spišských Nemcov a neskôr si svoje meno pomaďarčil. Základné vedomosti si osvojil vo svojom rodnom meste a neskôr študoval na gymnáziách v Rožňave, Prešove a Levoči. Medicínu vyštudoval v rokoch 1855 – 1861 na lekárskej fakulte budapeštianskej univerzity. V školskom roku 1860/61 získal diplom lekára, v školskom roku 1862/63 diplom chirurga a v roku 1864 absolvoval aj gynekologicko-pôrodnícky kurz. V rokoch 1860 – 1863 pracoval najprv ako pomocný lekár, a po získaní lekárskeho diplomu ako riadny sekundárny lekár v známej Rókusovej nemocnici v Pešti. Počas svojho pôsobenia v Pešti sa venoval aj mimoriadne intenzívnej publikačnej činnosti – študoval zahraničnú literatúru, robil z nich výťahy, a získané poznatky, doplnené o vlastné skúsenosti, potom publikoval v prestížnych maďarských medicínskych časopisoch. Musel ovládať na vysokej úrovni niekoľko svetových jazykov. Počas svojho života publikoval viac ako 100 rôznych článkov, z nich však až 90 % len v období 1861 – 1864! Písal iba po maďarsky.

V Dobšinej sa usadil v roku 1864, keď vyhral konkurz na obsadenie miesta hlavného lekára. 28. februára 1865 si za manželku zobral Vilmu Husz (1843 – 1905), dcéru nebohého Samuela Husza (1806 – 1863), ktorý bol v Dobšinej učiteľom a neskôr banským inšpektorom. Z manželstva Dr. Fehéra a Vilmy Husz sa narodili 3 deti, dospelosti sa však dožila iba jediná dcéra Kamilla (1867 – 1954), ktorá sa neskôr stala uznávanou herečkou a v roku 1914 odišla do Ameriky. Prevažnú väčšinu pacientov Dr. Fehéra tvorili v Dobšinej baníci, ktorí často trpeli tzv. kobaltovou chorobou, čo v podstate bola chronická otrava arzénom, ako dôsledok práce s kobaltovou rudou bez akýchkoľvek ochranných pomôcok.

Dr. Fehér ako lekár sa zúčastnil troch putovných schôdzí uhorských lekárov a prírodovedcov, a to v rokoch 1863, 1867 a 1868. Na zhromaždení v Rimavskej Sobote roku 1867 vo svojej prednáške Dr. Fehér prezentoval svoje skúsenosti s liečbou kobaltovej choroby. Jeho prednášku, ktorá bola neskôr aj viackrát publikovaná, považujeme za významný medzník v dejinách pracovného lekárstva na Slovensku. Od roku 1862 až do svojej smrti bol členom Maďarskej kráľovskej prírodovedeckej spoločnosti. Takisto bol členom aj Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy, kde zároveň pôsobil aj ako jeho druhý tajomník a vždy sa snažil, aby záujmy spolku napredovali. Dr. Fehér sa aktívne zapájal aj do spoločenského života v meste. Na jeho podnet mesto vytvorilo aj stálu zdravotnú komisiu. Bol aj podporovateľom vzdelávania a bol zvolený aj za školského dozorcu. Angažoval sa aj v oblasti cirkevného života, keďže bol aj presbyterom evanjelickej cirkvi v Dobšinej.

Dom, v ktorom Dr. Fehér v 19. storočí v Dobšinej býval, už dnes žiaľ neexistuje. V druhej polovici 20. storočia bol dlhodobo neobývaný a natoľko schátral, že koncom minulého storočia musel byť zbúraný. Meštiansky dom sa nachádzal na Zimnej ulici č. 117, na parcele č. 26/1 v blízkosti evanjelického kostola. Bol to zároveň aj rodný dom jedného z objaviteľov Dobšinskej ľadovej jaskyne, Jenő Ruffinyho, ktorý v ňom býval do roku 1873, kým sa nepresťahoval do svojej novopostavenej vily na dnešnej Kúpeľnej ulici.

Život Dr. Fehéra v Dobšinej po roku 1870 sa spája aj s Dobšinskou ľadovou jaskyňou. Bol rovnocenným spoluobjaviteľom jaskyne, veď v deň objavu, 15. júna 1870, do nej zostúpil ako štvrtý v poradí. Pričinil sa nielen o to, že mesto Dobšiná tento ľadový zázrak už v roku 1871 sprístupnilo verejnosti, ale aj o rozbehnutie jej dodnes trvajúceho odborného vedeckého výskumu. Už v rokoch 1870 – 1871 robil v jaskyni prvé meteorologické pozorovania (kvôli svojej extrémnej pracovnej vyťaženosti však spravil len príležitostné merania teploty) a svoje poznatky aj publikoval. Bol to práve on, kto v roku 1872 ako prvý vedecky opísal Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Napriek týmto skutočnostiam neskôr jeho meno takmer upadlo do zabudnutia.

Dr. Fehér bol v Dobšinej aj meteorológom. Dokazujú to jeho rukopisy, objavené autorom v rožňavskom archíve. Ide o precízne vedené protokoly – denné záznamy o počasí za roky 1870 až 1874. Aj keď záznamy Dr. Fehéra za roky 1868 – 1869 zatiaľ neboli nájdené, vieme s istotou, že robil meteorologické pozorovania v Dobšinej nepretržite 7 rokov, a to od roku 1868 až do svojej smrti. Táto jeho činnosť na poli meteorológie až doposiaľ vôbec nebola známa a nikto sa o nej nikde nezmienil – dokonca ani on sám, ani Dr. Károly Mauks vo svojom nekrológu. Objav Fehérových rukopisov preto môžeme považovať za významný.

Dr. Nándor Fehér bol lekárom telom aj dušou, ktorý žil pre svoje poslanie. Napriek tomu, že sám bol vážne chorý, vykonával svoju prácu obetavo a zodpovedne až do konca svojho, žiaľ veľmi krátkeho, ale nesmierne plodného života. Možno aj kvôli nepretržitej prepracovanosti trpel nevyliečiteľnou srdcovou chorobou, ktorá sa mu napokon stala osudnou. Zomrel v Dobšinej 15. januára 1875, veľmi mladý, vo veku iba 39 rokov. Česť jeho pamiatke!

Podrobná biografia Dr. Fehéra bola publikovaná vo vedeckom časopise Slovenský kras a pre širokú odbornú aj laickú verejnosť je k dispozícii na webovej stránke Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) v Liptovskom Mikuláši tu:

http://www.smopaj.sk/sk/documentloader.php?id=2700&filename=kras%2058_1.pdf 

Dodatok

            Kým biografia Dr. Nándora Fehéra vyšla tlačou, tak sa už udiali isté pozitívne zmeny. Aj touto cestou by som sa chcel úprimne poďakovať pánovi Ondrejovi Rozložníkovi z Rožňavy a jeho priateľom z Dobšinej, ktorí, motivovaný mojou prácou o Dr. Fehérovi, obetovali svoj čas, energiu aj finančné prostriedky  a v krátkom čase zrekonštruovali hrob Dr. Fehéra na dobšinskom evanjelickom cintoríne. Vďaka ich práci sa tak podarilo jedinú pamiatku na niekdajšieho dobšinského mestského lekára zachrániť pred zánikom a zachovať aj pre nasledujúce generácie. Viac informácií o rekonštrukcii hrobu Dr. Fehéra je v článku RNDr. Ondreja Rozložníka tu:

http://mestodobsina.sk/nasli-a-zrekonstruovali-hrob-spoluobjavitela-dobsinskej-ladovej-jaskyne/

Literatúra:

JERG, Zoltán. Dr. Nándor Fehér – spoluobjaviteľ Dobšinskej ľadovej jaskyne a iniciátor jej vedeckého výskumu. (Rukopis). Rožňava, 112 s.

JERG, Zoltán. Nándor Fehér – spoluobjaviteľ Dobšinskej ľadovej jaskyne a iniciátor jej vedeckého výskumu. In Slovenský kras, 2020, roč. 58, č. 1, s. 117-141.

ROZLOŽNÍK, Ondrej. Našli a zrekonštruovali hrob spoluobjaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne.

http://mestodobsina.sk/nasli-a-zrekonstruovali-hrob-spoluobjavitela-dobsinskej-ladovej-jaskyne/  [6. 11. 2020].

ROZLOŽNÍK, Ondrej. Objavili a zrekonštruovali hrob spoluobjaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne. In Dobšinské noviny, január 2021, roč. 14, č. 1, s. 8.

Pre biografický portál SSS napísal: Zoltán Jerg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.