Dr. Gedeon Raisz
12. februára 1840, Lendak – 13. augusta 1908, Budapešť
Gedeon Raisz sa narodil 12. februára 1840 v spišskej obci Lendak, pod majestátnymi štítmi Belianskych Tatier. Jeho rodičia, ktorí boli evanjelického vierovyznania, sa volali Sándor Raisz a Hermina Raisz. Keď mal Gedeon len niekoľko týždňov, tak jeho otec – krajský inžinier grófa Eszterházyho – sa presťahoval do Hrušova (v tom čase obce v Turnianskej župe, dnes v okrese Rožňava), kde strávil svoje detstvo. Gedeon Raisz bol vnukom vynikajúceho inžiniera, známeho geodeta Keresztélya Raisza, staviteľa cesty cez horský priechod Soroška, ktorý v rokoch 1801 – 1802 ako prvý precízne zmapoval jaskyňu Baradla (biografiu Keresztélya Raisza pozri tu: https://osobnosti.sss.sk/keresztely-raisz/ ). Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziách v Kežmarku a Rožňave. Zmaturoval na rožňavskom evanjelickom gymnáziu v roku 1857 a ešte v tom istom roku na jeseň začal študovať medicínu na univerzite v Pešti. Diplom lekára získal 9. novembra 1862 v Pešti a do leta 1863 pokračoval v štúdiách vo Viedni. Medzitým získal aj diplom pôrodníka. Raisz sa ešte okolo roku 1863 – zrejme po skončení svojich štúdií a návrate do vlasti – oženil. Za manželku si zobral Saroltu Lükő (1835 – ?), rodáčku z Hrušova. Z ich 45 ročného manželstva sa narodili dve deti – dcéra Hermina (1870 – ?) a syn Sándor (1873 – ?). V septembri 1863 bol zvolený za školského lekára na reformovanom kolégiu v meste Sárospatak, kde pôsobil do roku 1869. Vtedy bol zvolený za hlavného župného lekára Zemplínskej župy a presťahoval sa do Michaloviec. V Michalovciach pôsobil do roku 1894. Od roku 1877 bol zároveň aj riaditeľom tamojšej verejnej nemocnice. Potom, čo bol za svoje dovtedajšie zásluhy začiatkom roka 1894 vymenovaný za inšpektora verejného zdravotníctva a vedúceho oddelenia VI.a. ministerstva vnútra, sa presťahoval do Budapešti, kde potom žil až do smrti. V roku 1904 ho kráľ vymenoval za hlavného inšpektora verejného zdravotníctva, a v roku 1907 mu daroval titul ministerského radcu. Od roku 1907 bol členom Celoštátnej rady pre verejné zdravotníctvo. Dr. Gedeon Raisz zomrel v Budapešti 13. augusta 1908 vo veku 68 rokov. Pochovaný bol 15. augusta 1908 na najznámejšom budapeštianskom cintoríne Farkasréti temető.
Gedeona Raisza ako lekára treba vyzdvihnúť najmä preto, lebo bol lekárom telom aj dušou a žil len pre svoje poslanie. Raisz ako lekár nielen liečil, ale venoval sa aj publikačnej činnosti. Vo väčšine svojich článkov zdôraznil, že preto publikoval svoje skúsenosti, preto popisuje liečebný postup, zloženie použitých liečiv, lekárskych nástrojov, metód, aby sa možnosť úspešnej liečby rozšírila, aby ich počas svojej praxe mohli použiť aj iní lekári. Neustále pracoval na tom, aby sa zlepšil systém verejného zdravotníctva, predovšetkým aby sa zabezpečila adekvátna zdravotná starostlivosť pre študentov, a to nielen na vysokých školách, ale aj na nižších stupňoch škôl. Poukázal na to aj vo svojich prednáškach a zároveň o tejto problematike publikoval aj rôzne príspevky, v ktorých kriticky poukázal na vážne nedostatky verejného zdravotníctva v rámci štátu.
Ako župný lekár považoval za prvoradú vec pri zdolávaní chorôb zdravotnícku osvetu pre ľudí. K verejnosti sa prihováral aj na stránkach novín. Okrem vlastných článkov publikoval aj informačné články od rôznych zahraničných autorov. Raisz bol členom viacerých rôznych lekárskych spolkov. Bol dopisujúcim členom Maďarského kráľovského lekárskeho spolku. V roku 1869 bol spolu s Endre Lengyelom jedným zo zakladajúcich členov Lekársko-lekárnického spolku Zemplínskej župy (Zemplénmegyei Orvosgyógyszerész Egyesület). Zdravotnícku osvetu šíril aj prostredníctvom svojich prednášok na večierkoch spolku. Prednášal napr. o pohlavných chorobách, alkoholizme (bol zástancom abstinencie), tbc a iných infekčných ochoreniach. Prostý ľud v Michalovciach si Raisza vážil a ctil ako svojho lekára. V roku 1873 bol v Michalovciach z verejných darov založený liečebný ústav, ktorý v roku 1877 bol vyhlásený za všeobecnú nemocnicu. Riaditeľom nemocnice sa nie náhodou stal práve Gedeon Raisz.
V rokoch 1872 – 1873 zúrila v Uhorsku epidémia cholery, kedy ochorelo viac ako pol milióna ľudí a takmer štvrť milióna z nich nákaze podľahlo. Raisz mal výrazné zásluhy na zastavení šírenia epidémie cholery, za čo bol v roku 1873 vyznamenaný zlatým krížom. Počas epidémie cholery v rokoch 1892 – 1894 pracoval ako ministerský komisár vo viacerých župách Uhorska.
V roku 1894 bol ministrom vnútra vyslaný na zahraničnú študijnú cestu do Nemecka. Cieľom cesty bola ochrana proti nákaze cholery v rámci lodnej dopravy. V tom čase to bola veľmi aktuálna téma, nakoľko práve prostredníctvom lodnej dopravy, čiže vodnou cestou, bolo veľké riziko zavlečenia nákazy aj do takých krajín, kde sa choroba nevyskytovala. Raisz študoval epidémiu cholery, ktorá zúrila v Nemecku v roku 1893. Po návrate do vlasti potom predostrel svoje návrhy, ako minimalizovať riziko importu nebezpečnej nákazy do vlasti.
V rámci zahraničných študijných ciest Raisz navštívil aj Inštitút Louisa Pasteura v Paríži, kde študoval vývoj a použitie vakcín. Po návrate do vlasti bol iniciátorom založenia prvého ústavu na výrobu vakcín v Uhorsku. Raiszov návrh zákona na vybudovanie takéhoto ústavu však napokon Rada pre verejné zdravotníctvo zamietla, nakoľko mala iné predstavy. Ako delegát sa zúčastnil aj viacerých lekárskych kongresov po celej Európe. Jeho meno sa pomerne často objavovalo nielen v medicínskych časopisoch, ale aj v dennej tlači.
Raisz ako lekár sa zúčastnil aj niekoľkých putovných zhromaždení uhorských lekárov a prírodovedcov. Do roku 1890 to boli zhromaždenia v Bratislave (1865), Rimavskej Sobote (1867), v meste Eger (1868), vo Fiume – Rijeke (1869), v meste Arad (1871), v Mármaros sziget – Sighet (1876) a v Budapešti (1879). Zúčastnil sa niektorých zhromaždení aj po roku 1890. Na niektorých týchto podujatiach sa prezentoval aj svojimi prednáškami. Napr. v roku 1869 prednáškou s názvom Közegészségi teendők iskoláink körében (Povinnosti z verejného zdravotníctva v rámci našich škôl), v roku 1876 prednáškou s názvom Agy-, gerincagy hártyalobjárványról (O epidémii zápalu mozgových blán), a v roku 1899 prednáškou s názvom A közegészségügy fejlesztésének rövid irányáról és várható eredményeiről (O krátkom smerovaní a očakávaných výsledkoch rozvoja veci verejného zdravotníctva). Aj tieto prednášky svedčili o tom, že otázka verejného zdravotníctva bola srdcovou záležitosťou Dr. Raisza, a prakticky celý život sa usiloval o to, aby verejné zdravotníctvo napredovalo, aby sa neustále zvyšovala kvalita medicínskej starostlivosti nielen na školách, ale aj pre bežných ľudí, nielen pre majetných, ale aj pre tých najchudobnejších.
Celoživotná činnosť Dr. Gedeona Raisza na poli medicíny bola bezpochyby veľmi bohatá a rôznorodá. Takáto výnimočná osobnosť by si určite zaslúžila aj oveľa podrobnejšie spracovanie svojej biografie. Snáď sa chopia tejto myšlienky aj historici medicíny.
Viacerých čitateľov možno napadne otázka, že prečo tu píšem o Dr. Raiszovi, resp. čo spája jeho meno s históriou speleológie na Gemeri? Je pravdou, že jeho meno sa dotýka speleológie len okrajovo, ale napriek tomu si zaslúži, aby sa na neho nezabudlo ani v kontexte histórie speleológie.
Dr. Raisz bol takmer tri desaťročia členom Východokarpatskej sekcie Uhorského karpatského spolku. Aktívne pôsobil v rámci spolku a bol aj členom jeho výboru. Bol veľmi dobrým priateľom Karola Siegmetha (jeho biografiu pozri tu: https://osobnosti.sss.sk/karol-siegmeth/ ), zakladateľa a dlhoročného podpredsedu východokarpatskej sekcie Uhorského karpatského spolku.
Meno Karola Siegmetha má v histórii speleológie (nielen) na Slovensku dôležité miesto. Veď počas svojho života vo svojich početných publikáciách uviedol údaje o cca. 40 jaskyniach, pričom mnohé z nich aj osobne navštívil.
Meno Gedeona Raisza hodno spomenúť najmä preto, lebo sa spája práve s bohatou publikačnou činnosťou Karola Siegmetha. Siegmeth väčšinu svojich článkov publikoval v ročenkách Uhorského karpatského spolku. Nakoľko väčšina týchto ročeniek vyšla dvojjazyčne, tak aj Siegmethove články boli publikované jednak v nemeckom, ale aj v maďarskom jazyku. Siegmeth svoje články písal po nemecky a ich maďarské verzie boli potom preložené rôznymi autormi. Niektoré z nich preložil do maďarčiny práve Gedeon Raisz. Raisz ako lekár často pôsobil aj v zahraničí, takže určite ovládal na vysokej úrovni niekoľko svetových jazykov. Siegmethovi preložil z nemčiny do maďarčiny najmenej štyri jeho články, ktoré boli publikované v ročenkách spolku a aj jedného turistického sprievodcu. Jedným z týchto článkov bola aj prvá časť historikmi speleológie veľmi dobre známej a často citovanej Siegmethovej práce o Abaujsko-turniansko-gemerskej jaskynnej oblasti z roku 1887.
V roku 1890 Siegmeth vydal turistického sprievodcu – knižku o aggtelekskej jaskyni Baradla. Aj túto knižku mu do maďarčiny preložil Gedeon Raisz. Na konci knihy, v kapitole, kde je uvedená literatúra k histórii jaskyne Baradla, na strane 29, Raisz ako prekladateľ k mene svojho starého otca Keresztélya Raisza dopísal do poznámky pod čiarou takýto dodatok:
„Keresztély Raisz, prv hlavný geodet Gemerskej stolice, neskôr krajský geodet panstiev princa Eszterházyho, sa narodil v Toporci, v Spišskej stolici v roku 1766, zomrel v Hrušove v Turnianskej stolici 13. augusta 1849, čiže práve v deň zloženia zbraní pri Világosi. Je jedným z tých, dnes už celkom vymretých originálnych maďarských postáv, ktorí dôkladným vedeckým odborným vzdelaním, mnohostrannou všeobecnou vzdelanosťou a nezničiteľnou čistou mysľou v sebe zjednotili zvláštnosti a originalitu svojej doby. Medzi živými je ešte veľa takých, ktorí spomínajú na vždy jasnomyseľného, veľakrát vtipne rozprávajúceho starého pána, ktorý svoju prapôvodnú maďarskú podstatu dokazoval nielen nikdy nevyzlečenou národnou uniformou, ale na sklonku života aj obávaním sa o osud svojej vlasti. Meno Keresztélya Raisza je navždy spojené s Baradlou, lebo je nepopierateľné, že on bol prvý, ktorý s veľkou starostlivosťou a nie menšou námahou preskúmal a zameral značnú časť jaskyne, ukazujúc tým cestu pre svojich nasledovníkov. Jeho nesprávnu teóriu ohľadom vzniku jaskyne, ktorá z hľadiska dnešnej geológie by nepochybne neobstála, mu môžeme prepáčiť, nakoľko nebol odborník na geológiu. Jeho hypotéza je zároveň aj dôkazom toho, že bol bystrým pozorovateľom a mysliacim človekom. Snáď sa dá prepáčiť vnukovi, že aj na tomto mieste vzdáva úctu pamiatke nezabudnuteľného milého starca.“ (Siegmeth, 1890, s. 29).
Karol Siegmeth, jeden z najbližších priateľov Dr. Gedeona Raisza, napísal po jeho úmrtí veľmi pekný nekrológ, ktorý bol publikovaný v ročenke Uhorského karpatského spolku. Preto som sa rozhodol tento príspevok uzavrieť niekoľkými slovami Karola Siegmetha:
V rámci tých strát, ktoré postihli Uhorský karpatský spolok v roku 1908, medzi prvými musíme spomínať na Dr. Gedeona Raisza. V ňom sme stratili jedného z najlepších členov spolku, ozajstného ctiteľa sveta Karpát, a milovníka prírody v najšľachetnejšom slova zmysle! Obzvlášť Vysoké Tatry prirástli k jeho srdcu, a zriedkavo prešiel rok, aby tam nebol zavítal. Okrem medicínskej činnosti sa najradšej zaoberal aj prírodnými vedami a najmä v mladosti bol aj zanieteným turistom. Členom východokarpatskej sekcie Uhorského karpatského spolku bol od roku 1880. Počas dlhých rokov bol aj členom výboru. Bol jedným z najoddanejších a najhorlivejších členov, zúčastnil sa mnohých výletov a v živote spolku vykonával agilnú činnosť.
Nielen Karpatský spolok, ale aj mnohí spomedzi nás v ňom stratili verného, nezabudnuteľného priateľa, veľmi dobrého a nezištného kamaráta. Gedeon Raisz bol ten človek, ktorý celou dušou napĺňal svoje poslanie, človek v najšľachetnejšom slova zmysle. Nech je požehnaná jeho pamiatka! (Siegmeth, 1909).
Výber z bibliografie Dr. Gedeona Raisza:
RAISZ, Gedeon. Észrevételek Mendl Lajos tr. úrnak „Adatok a bujakór tanához“ című czikkére. In Orvosi Hetilap, 10. 7. 1864, roč. 8, č. 28, s. 456-459.
RAISZ, Gedeon. Nyilt válasz Mendl Lajos tr. urnak. In Orvosi Hetilap, 4. 9. 1864, roč. 8, č. 36, s. 602-603.
RAISZ, Gedeon. Népszerű idegkórtani értekezés Claude Bernard után szabadon a Revue de deux Mondesból. In Sárospataki Füzetek, 1865.
RAISZ, Gedeon. Porlasztott gyógyszeroldatok beleheléséről. In Orvosi Hetilap, 12. 8. 1866, roč. 10, č. 32, s. 563-568.
RAISZ, Gedeon. Két sebészi eset a gyakorlatból. In Orvosi Hetilap, 8. 12. 1867, roč. 11, č. 49, s. 890-893.
RAISZ, Gedeon. Az orvos a köznevelésügy irányában. In Gyógyászat, 1868, roč. 8, č. 23, s. 451.
RAISZ, Gedeon. Az orvos a köznevelésügy irányában. In Hasonszenvi Lapok, 1868, roč. 3, č. 6.
RAISZ, Gedeon. A zempléni orvos-gyógyszerész-egylet. In Gyógyászat, 1869, roč. 9, č. 28.
RAISZ, Gedeon. Közegészségi teendők iskoláink körében. In Gyógyászat, 1870, roč. 10, č. 6.
RAISZ, Gedeon. Közegészségi teendők iskoláink körében. In Gyógyászat, 1870, roč. 10, č. 7.
RAISZ, Gedeon. Közegészségi teendők iskoláink körében. In Gyógyászat, 1870, roč. 10, č. 8.
RAISZ, Gedeon. Közegészségi teendők iskoláink körében. In Gyógyászat, 1870, roč. 10, č. 9.
RAISZ, Gedeon. Közegészségi teendők iskoláink körében. In POOR, Imre – RÓZSAY, József. A magyar orvosok és természetvizsgálók 1869. september 6-tól 11-ig Fiuméban tartott XIV. nagygyülésének történeti vázlata és munkálatai. Pest : Nyomatott az „Athenaeum“ nyomdájában, 1870, s. 247-260.
RAISZ, Gedeon. Agy-, gerincagy hártyalobjárványról. In GERLÓCZY, Gyula – DULÁCSKA, Géza. A magyar orvosok és természetvizsgálók 1876. augusztus 22-től egész 28-ig Máramaros-Szigeten tartott XIX. nagygyülésének történeti vázlata és munkálatai. Budapest : Nyomatott a Magyar Királyi Egyetemi Könyvnyomdában, 1878, s. 92-96.
RAISZ, Gedeon. A Kárpátok és a Kárpát-egyesület I. In Pesti Hírlap, 1. 9. 1883, roč. 5, č. 241, s. 13-14.
RAISZ, Gedeon. A Kárpátok és a Kárpát-egyesület II. In Pesti Hírlap, 2. 9. 1883, roč. 5, č. 242, s. 9-11.
RAISZ, Gedeon. Egy adat a leucoderma syphiliticum származási módjának kérdéséhez. In Orvosi Hetilap, 20. 7. 1884, roč. 28, č. 29, s. 816-817.
RAISZ, Gedeon. Végtagokon végzett nagyobb kiizelések és csonkitások. In Orvosi Hetilap, 24. 8. 1884, roč. 28, č. 34, s. 933-941.
RAISZ, Gedeon. Végtagokon végzett nagyobb kiizelések és csonkitások. (Vége). In Orvosi Hetilap, 31. 8. 1884, roč. 28, č. 35, s. 967-970.
RAISZ, Gedeon. Az emberi egészség értékéről. (Előadás, melyet a Zemplénmegyei Orvosgyógyszerész Egyesület ismeretterjesztő estélyén 1887. november hó 13-án tartott Raisz Gedeon dr., kórházi igazgató, megyei tiszteletbeli főorvos N.-Mihályon). Különlenyomat az „Egészség“ 1887-iki 5.-6. füzetéből. Budapest : Országos Közegészségi Egyesület, 1887, 15 s.
RAISZ, Gedeon. Az iszákosságról és az ellene való védekezésről. In A zemplénmegyei orvos-gyógyszerészegyesület ismeretterjesztő estélyein tartott népszerű előadások gyűjteménye I., Sátoralja-Újhely, 1889.
RAISZ, Gedeon. A kolera elleni védőintézkedések külföldön. In Gyógyászat, 1894, roč. 34, č. 40.
RAISZ, Gedeon. A kolera elleni védőintézkedések külföldön. In Gyógyászat, 1894, roč. 34, č. 41.
RAISZ, Gedeon. A kolera elleni védőintézkedések külföldön. In Gyógyászat, 1894, roč. 34, č. 42.
RAISZ, Gedeon. A kolera elleni védőintézkedések külföldön. In Gyógyászat, 1894, roč. 34, č. 43.
RAISZ, Gedeon. A kolera elleni védőintézkedések külföldön. In Gyógyászat, 1894, roč. 34, č. 44.
RAISZ, Gedeon. A kolera elleni védőintézkedések külföldön. In Gyógyászat, 1894, roč. 34, č. 45.
RAISZ, Gedeon. A kolera elleni védőintézkedések külföldön. In Gyógyászat, 1894, roč. 34, č. 46.
RAISZ, Gedeon. A kolera elleni védőintézkedések külföldön. In Gyógyászat, 1894, roč. 34, č. 47.
RAISZ, Gedeon. A közegészségügy fejlesztésének jövő irányáról és várható eredményeiről. In Gyógyászat, különlenyomat, Budapest, 1899.
RAISZ, Gedeon. A közegészségügy fejlesztésének jövő irányáról és várható eredményeiről. In PROCHNOV, József – NURICSÁN, József. A magyar orvosok és természetvizsgálók 1899. augusztus 27 – 31-ig Szabadkán tartott XXX. vándorgyülésének történeti vázlata és munkálatai. Budapest : Franklin-Társulat könyvnyomdája, 1900, s. 91-96.
Raiszove preklady Siegmethových prác z nemčiny do maďarčiny:
SIEGMETH, Károly. A Hegyaljáról a Vihorlát hegységbe. In A Magyarországi Kárpátegyesület Évkönyve, 1886, roč. 13, s. 90-128.
SIEGMETH, Károly. Az Abauj-torna-gömöri barlangvidék I. In A Magyarországi Kárpátegyesület Évkönyve, 1887, roč. 14, s. 1-48.
SIEGMETH, Károly. Kirándulás a Polonina-Runára. In A Magyarországi Kárpátegyesület Évkönyve, 1888, roč. 15, s. 31-50.
SIEGMETH, Károly. A Keleti-Kárpátokból a Magas-Tátrába. In A Magyarországi Kárpátegyesület évkönyve, 1890, roč. 17, s. 132-149.
SIEGMETH, Károly. Az Aggteleki cseppkőbarlang. Eperjes : A műintézet tulajdon kiadása, 1890, 32 s. + obrazová príloha.
Iné použité pramene:
BOROVSZKY, Samu. Magyarország vármegyéi és városai. Zemplén vármegye és Sátoraljaújhely. Budapest : Országos Monográfia Társaság, 1905, 567 s. (s. 238, 266, 511).
DÉNES, György. 200 éve született Raisz Keresztély. In Karszt és Barlang, 1966, č. 2, s. 85-86.
ELEKES, György. A sárospataki főiskola orvostanárai és egészségügye. In Orvosi Hetilap, 24. 12. 1932, roč. 76, č. 51, s. 1157-1159.
GERLÓCZY, Gyula – DULÁCSKA, Géza. A magyar orvosok és természetvizsgálók 1876. augusztus 22-től egész 28-ig Máramaros-Szigeten tartott XIX. nagygyülésének történeti vázlata és munkálatai. Budapest : Nyomatott a Magyar Királyi Egyetemi Könyvnyomdában, 1878, 169 s.
Halálozás. Szombaton délután…, In Pesti Hírlap, 18. 8. 1908, roč. 30, č. 198, s. 12.
Hetiszemle és vegyesek. Raisz Gedeon…, In Orvosi Hetilap, 22. 5. 1904, roč. 48, č. 21, s. 324.
CHYZER, Kornél. A magyar orvosok és természetvizsgálók vándorgyűléseinek története 1840–től 1890–ig. Sátoraljaújhely : Zemplén műintézetében, 1890, 176 + 102 s.
KATONA, Ilona. Raisz Gedeon munkásságáról (1840 – 1908). In PALLA, A. Communicationes ex Bibliotheka historiae medicae Hungarica. Budapest : Egyetemi nyomda, 1963, roč. 29, s. 219-234.
KEREKES, Pál. Titkári jelentés. In KEREKES, Pál – CSIKI, Ernő. A magyar orvosok és természetvizsgálók 1910. augusztus 21 – 24-ig Miskolczon tartott XXXV. vándorgyülésének történeti vázlata és munkálatai. Budapest : Franklin-Társulat könyvnyomdája, 1911, s. 63-68.
KEREKES, Pál – CSIKI, Ernő. A magyar orvosok és természetvizsgálók 1910. augusztus 21 – 24-ig Miskolczon tartott XXXV. vándorgyülésének történeti vázlata és munkálatai. Budapest : Franklin-Társulat könyvnyomdája, 1911, 224 s.
Lekársko-lekárnický spolok Zemplínskej župy. In PEKAŘOVÁ, Katarína. Prírodovedné a lekárske spolky na území Slovenska (1850–1918) so zvláštnym zreteľom na zdravotnícko–medicínsku tematiku a biologické vedy v ich publikačných aktivitách. Bratislava : Univerzitná knižnica, 2010, s. 53-60.
POOR, Imre – RÓZSAY, József. A magyar orvosok és természetvizsgálók 1869. september 6-tól 11-ig Fiuméban tartott XIV. nagygyülésének történeti vázlata és munkálatai. Pest : Nyomatott az „Athenaeum“ nyomdájában, 1870, 411 s.
PROCHNOV, József – NURICSÁN, József. A magyar orvosok és természetvizsgálók 1899. augusztus 27 – 31-ig Szabadkán tartott XXX. vándorgyülésének történeti vázlata és munkálatai. Budapest : Franklin-Társulat könyvnyomdája, 1900, 877 s.
Raisz Gedeon. In Magyar Életrajzi Lexikon. 2. kötet (L – Z), Budapest : Akadémiai kiadó, 1982, s. 470.
Raisz Gedeon. In Pallas nagy lexikona. 14. kötet (Pillera – Simor), Budapest : A Pallas Irodalmi és Nyomdai Részvénytársaság, 1897, s. 362.
Raisz Gedeon. In SZINNYEI, József. Hazai és külföldi folyóiratok magyar tudományos repertóriuma. Természettudomány és mathematika. Első kötet. Budapest : Magyar Tudományos Akadémia, 1876, s. 1197-1198.
Raisz Gedeon. In SZINNYEI, József. Magyar írók élete és munkái. 11. kötet (Popeszku – Rybay), Budapest : Kiadja Hornyánszky Viktor, 1906, s. 440-442.
Rais Gedeon. In TÖKÖLY, Gábor. Ki kicsoda Rozsnyón. Somorja – Šamorín : Méry Ratio, 1999, s. 288.
SIEGMETH, Károly. Dr. Raisz Gedeon (1840 – 1908). In A Magyarországi Kárpátegyesület Évkönyve, 1909, roč. 36, s. 176-178.
Siegmeth Károly. In SZINNYEI, József. Magyar írók élete és munkái. 12. kötet (Saád – Steinensis), Budapest : Kiadja Hornyánszky Viktor, 1908, s. 975-978.
Vegyes hirek. Meghalt. In Orvosi Hetilap, 23. 8. 1908, roč. 52, č. 34, s. 632.
Vegyes hirek. Raisz Gedeon…, In Orvosi Hetilap, 19. 5. 1907, roč. 51, č. 20, s. 379.
Internetové zdroje:
Pre biografický portál SSS spracoval: Zoltán Jerg, august 2020