SPEER DANIEL GEORG

• 9 rokov ago
• Posted in:K-U
• 1
• Author: dankez
• Tags: 17. storočie, cestopisy, Göppingen, pedagóg, Simplicissimus, skameneliny, spisovateľ, Tisa, Travertíny v Spišskom Podhradí, východné Slovensko

Daniel Georg Speer (pseudonymy Uhorský Simplicissimus, Daniel Rutge) (* 2. júl 1636, Vroclav, Poľsko – † 5. október 1707, Göppingen, Nemecko) bol podľa wikipédie slovenský spisovateľ, hudobný skladateľ, interpret a pedagóg poľského pôvodu, ktorý pôsobil na Slovensku a v Nemecku.

Bol jediným synom kožušníka Georga Speera a jeho manželky Margarety. Keď mal 9 rokov, dostal sa do sirotinca (obaja jeho rodičia zomreli v roku 1644).

Študoval na gymnáziu vo Vratislavi, hudobné vzdelanie získal počas pobytu na Slovensku (Prešov). Žil na dvore poľského šľachtica, neskôr v Kežmarku, Levoči, Sabinove, Bardejove a v Šariši. Ako bubeník sa zúčastnil bojov proti Turkom, a v roku 1658 ho zajali. Po prepustení zo zajatia slúžil sedmohradskej šľachte, potom sa vrátil do Košíc, neskôr odišiel do Carihradu.

Od roku 1688 pôsobil ako pomocný kantor na škole v Göppingene. Tam ho v roku 1689 zbavili miesta a odsúdili do väzenia za napísanie politického letáku, no na žiadosť žiakov, spolupracovníkov a obyvateľov mesta bol napokon prepustený. Písal cestopisné, autobiografické, náučné a hudobné diela. Vďaka jeho dielu možno získať ucelený obraz o živote v 17. storočí, a to nie iba v oblasti každodenného života, ale aj z politického a hudobného pohľadu.

„V cestopisnom románe Uhorský a či dácky Simplicissimus, ktorý vyšiel v roku 1683 opisuje travertíny v Spišskom Podhradí (V jednej z priepastí hradnej skaly pramení voda, ktorá v lete zamŕza a v zime tečie. Z kapitulského vrchu zasa vyteká voda, meniaca sa na kameň, z ktorého sa stavajú domy. Odtiaľ pochádza porekadlo, že domy v Spišskom Podhradí sú vystavané z vody. Kamene, ktoré v tomto kraji vykopávajú zo zeme, dajú sa bez pálenia používať ako vápno), pravdepodobne ako prvý na Slovensku opísal skameneliny (Medziiným nachádzali sme na ceste mnoho veľkých a malých, okrúhlych a plochých kameňov, z ktorých niektoré som zdvihol a obzeral. Keď som ich očistil, našiel som na nich vytlačené obrazy a nápisy ako na peniazoch, čomu som sa čudoval, no vyobrazenia a nápisy boli vždy zreteľnejšie.) a zmienil sa tu aj o jaskyni (Toto zapríčinilo, že sedmohradský knieža Rákoczi zachránil ešte zavčasu na úteku svoj vlastný poklad, skladajúci sa z dukátov zašitých do dvanástich byvolích koží a uložený v istej jaskyni, do Blatného potoka, na vlastné územie v hornom Uhorsku, rozprestierajúce sa na Tise, kde je aj preslávené kalvínske gymnázium).“

Zdroje:

Wikipédia

VALACHOVIČ, J., 1975. Uhorský Simplicissimus. Bratislava, Tatran. 228 s.

Zostavil Peter Holúbek