DROPPA ANTON
Dlhoročnou vedeckou a jaskyniarskou činnosťou sa zaradil medzi hlavné osobnosti slovenskej speleológie, ktorú dôstojne prezentoval aj na medzinárodnej úrovni. Jeho vedeckej práci predchádzala kariéra pilota stíhacieho letectva. Začlenil sa medzi popredných vojenských letcov v boji proti fašizmu.
Anton Droppa sa narodil 30. 6. 1920 v podhorskej obci Lazisko na severnom úpätí Nízkych Tatier. Stredoškolské štúdium na Hodžovom štátnom reálnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši dokončil v roku 1940. V októbri 1940 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu v leteckom pluku v Piešťanoch, kde absolvoval dve poddôstojnícke školy. Keďže jeho životnou túžbou bolo stať sa letcom, v októbri 1941 sa prihlásil do dvojročnej vojenskej akadémie v Bratislave. Jej druhý ročník absolvoval v leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach a roku 1943 získal hodnosť poručíka letectva. Po špeciálnom stíhacom výcviku ho 1. 8. 1944 pridelili k 12. letke, ktorá bola súčasťou Skupiny vzdušných zbraní. Zakrátko po vypuknutí SNP preletel 31. 8. 1944 so skupinou letcov z letiska Išla pri Prešove (dnes Šebastová) do Sovietskeho zväzu. Po preškoľovacom výcviku na sovietske stíhacie lietadlá sa stal stíhacím pilotom 1. československého stíhacieho leteckého pluku, veliteľom roja 1. stíhacej letky. Zúčastnil sa bojov v rámci Ostravskej operácie v priestore Opava, Moravská Ostrava a Těšín. Po skončení vojny boli v auguste 1945 príslušníci 1. československého stíhacieho leteckého pluku premiestnení na letisko Tri duby pri Zvolene. V júni 1947 bol A. Droppa odvelený do leteckej pilotnej školy v Olomouci, aby sa podieľal na výchove i výcviku nových pilotov.
S cieľom zvýšiť si kvalifikáciu pedagóga sa prihlásil na denné štúdium histórie a geografie na Filozofickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. Po februárových udalostiach ho 18. 6. 1948 náhle prepustili z armády v hodnosti kapitán letectva. Popri štúdiu musel pracovať ako pomocný robotník v stavebnej firme Macháček v Olomouci. Po skončení 4. semestra vysokoškolského štúdia koncom júna 1949 vykonal 1. štátnu skúšku. O kras a jaskyne sa začal zaujímať z podnetu univ. prof. dr. F. Vitáska. Mošnickú jaskyňu, nachádzajúcu sa v katastri jeho rodnej obce, preskúmal v lete 1948 a 1949. V auguste 1949 zameral Suchú jaskyňu v Demänovskej doline. Na požiadanie Vojtecha Benického, tajomníka Slovenskej speleologickej spoločnosti, v septembri 1949 skúmal jaskyňu Vyvieranie v Demänovskej doline s cieľom nájsť spojenie s Demänovskou jaskyňou slobody a posúdiť možnosť jej sprístupnenia.
Keď sa chcel zapísať do 5. semestra, akčný výbor Palackého univerzity mu ďalšie štúdium na filozofickej fakulte nedovolil. Prof. Vitásek, ktorý prednášal geografiu aj na Masarykovej univerzite v Brne, umožnil A. Droppovi pokračovať v štúdiu na tamojšej prírodovedeckej fakulte. Keď v roku 1949 A. Droppu vysťahovali z vojenského bytu v Olomouci, vrátil sa do rodného Liptova. V dňoch 30. – 31. 10. 1949 sa zúčastnil výpravy na dno priepasti v Pustej jaskyni, počas ktorej spolu so S. Šrolom, P. Revajom a D. Zaťkom zameral Chodbu trosiek vedúcu k povrchu, čo umožnilo prekopať spodný vchod. Už počas štúdia sa 1. 1. 1950 stal odborným pracovníkom Slovenskej speleologickej spoločnosti. V. Benický ho poveril spolu s Jánom Majkom výskumom Smolenického krasu s jaskyňou Driny a Dobrovodského krasu v Malých Karpatoch. V máji 1950 zameral Čertovu dieru pri Domici a ešte v tom istom roku v júni zameral spodné časti a v auguste horné časti Pustej jaskyne. Vysokoškolské štúdium na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne ukončil roku 1951 a po obhájení rigoróznej práce zameranej na Smolenický kras sa stal doktorom prírodných vied (RNDr.).
Na základe meračských prác okrem prekopania spodného vchodu do Pustej jaskyne v roku 1950 usmernil speleologický prieskum zameraný na prepojenie Pustej jaskyne s Demänovskou jaskyňou slobody, čo napokon dosiahol spolu V. Lenkom, O. Uhríkom a J. Šlaukom 2. 7. 1951. Roku 1951 začal zameriavať Demänovskú jaskyňu slobody. Spolu s ďalšími jaskyniarmi hľadal prepojovaciu časť medzi Demänovskou jaskyňou slobody a Demänovskou ľadovou jaskyňou. Existencii neznámych chodieb okrem žulových štrkov naplavených v hlavnej chodbe Demänovskej ľadovej jaskyne nasvedčovali aj výškové údaje a smerovanie Suchej a Hlinenej chodby v Demänovskej jaskyni slobody, ktoré A. Droppa zameral so S. Šrolom v septembri 1951. Pozornosť upriamili na zaplavený sifón na konci hlavnej chodby v Demänovskej ľadovej jaskyni, ktorým navyše po poklese hladiny jazierka v zimnom období 1951 – 1952 prúdil silný prievan. S. Šrol, P. Droppa a P. Revaj po vypumpovaní vody a prekopaní kanála prenikli 26. 1. 1952 do Demänovskej jaskyne mieru. A. Droppa sa týchto prác nezúčastnil, pretože ochorel na chladovú neurózu.
Od 1. 2. 1952 A. Droppa pracoval ako kustód v Múzeu slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Vykonával evidenciu zbierok a ich doplňovanie z výskumnej činnosti, ktorú upriamil najmä na jaskyne Demänovskej doliny vrátane dokončenia ich zameriavania. So spolupracovníkmi v júli 1952 zameral Demänovskú jaskyňu mieru, v septembri 1952 Demänovskú ľadovú jaskyňu, v júni 1953 jaskyňu Okno, v septembri 1953 jaskyňu Dvere a Zbojnícku jaskyňu, v októbri toho istého roka jaskyňu Beníková a v júli 1954 Jaskyňu v Sokole s tunelmi. Tým vytvoril súborný plán a pozdĺžny rez jaskýň Demänovskej doliny, na základe ktorého vyčlenil vývojové úrovne.
Dňa 1. 2. 1955 sa A. Droppa stal vedeckým pracovníkom na Geografickom ústave SAV v Bratislave, na vysunutom pracovisku v Liptovskom Mikuláši. V. Benický, riaditeľ Múzea slovenského krasu, mu prenajal miestnosť, aby sa naďalej podieľal na zbere krasových muzeálnych zbierok a zúčastňoval sa výskumných akcií múzea. V rámci vedeckých úloh Geografického ústavu SAV sa zameral najmä na geomorfológiu krasu a jaskýň. V školskom roku 1956/1957 prednášal speleológiu na Katedre fyzickej geografie Fakulty geologicko-geografických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Roku 1960 získal vedeckú hodnosť kandidáta geografických vied (CSc.). Požadovanou písomnou prácou k odborným skúškam mu bola knižná publikácia Belanská jaskyňa a jej kras z roku 1959. Ako dizertačnú prácu predložil vedeckú monografiu Demänovské jaskyne – krasové javy Demänovskej doliny, vydanú Vydavateľstvom SAV roku 1957. Počas 30-ročného pôsobenia na ústave postupne preskúmal takmer všetky krasové oblasti na Slovensku vrátane sprístupnených a mnohých ďalších významných jaskýň. Absolvoval viaceré študijné cesty v zahraničí – po Dinárskom krase v Juhoslávii (1957), v Poľsku (1958), Bulharsku (1962), Nemeckej demokratickej republike (1965), Rumunsku, Taliansku a Nemeckej spolkovej republike (1966), Rakúsku (1968), Maďarsku (1970), vo Francúzsku a Švajčiarsku (1975) a v Spojených štátoch amerických (1981). Na Geografickom ústave SAV A. Droppa pracoval do roku 1985 a po odchode na dôchodok niekoľko rokov pôsobil ako vedecký konzultant tohto ústavu. Naďalej udržiaval kontakty so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva, Správou slovenských jaskýň i miestnymi jaskyniarmi.
V roku 1990 A. Droppu rehabilitovali a povýšili do hodnosti plukovníka. Za odbojovú činnosť a zásluhy v boji proti fašizmu mu bolo udelených 25 vyznamenaní a medailí, z toho šesť sovietskych, dve ukrajinské, jedna poľská a tri české. Roku 2009 mu prezident Ruskej federácie udelil medailu 65 rokov víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941 – 1945, roku 2010 Rad priateľstva za priamu účasť v boji proti nemeckým okupantom v 2. svetovej vojne. A. Droppa bol držiteľom preukazu vojnového veterána. Roku 2013 mu vyšla monografická štúdia o korózii spôsobenej vodnými tokmi v krase na severnej strane Nízkych Tatier (touto problematikou sa zaoberal v posledných rokoch svojho pôsobenia na Geografickom ústave SAV). Zomrel 13. 7. 2013 v Liptovskom Mikuláši.
Za najvýznamnejšie dielo A. Droppu sa pokladá vedecká monografia o Demänovských jaskyniach. V zahraničí je známy najmä štúdiami o korelácii vývoja jaskynných úrovní v Demänovskej doline s vývojom riečnych terás Váhu a jeho prítokov. Pozdĺžny rez Demänovských jaskýň s vývojovými úrovňami prevzali do viacerých zahraničných karsologických a speleologických publikácií, najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia (napr. Sweeting, 1972; Bögli, 1978; Jennings, 1987). V súvislosti s objasňovaním vývoja jaskynných úrovní vykonal výskum riečnych terás v Liptovskej kotline. Vývoj vysokopoložených inaktívnych riečnych jaskýň v Slovenskom raji, v ktorých prevládajú horizontálne chodby, dáva do súvisu s vytváraním zarovnaných povrchov. Zaoberal sa aj vysokohorským krasom a typizáciou krasových oblastí na Slovensku, vznikom kaňonovitých dolín v Západných Karpatoch či chemickou denudáciou krasu v Demänovskej a Jánskej doline na severnej strane Nízkych Tatier.
Početnými regionálnymi geomorfologickými štúdiami a správami, ktoré publikoval najmä v Geografickom časopise, Československom krase a Slovenskom krase, výrazne prispel k poznaniu krasu a jaskýň na Slovensku a podnietil rozsiahly speleologický výskum a prieskum. Výsledky svojich výskumov aktívne prezentoval aj na medzinárodných speleologických kongresoch v Ľubľane (1965), Stuttgarte (1969), Olomouci (1973) a Bowling Green, Kentucky (USA) r. 1981. V rámci Medzinárodnej speleologickej únie (UIS) bol členom komisie pre krasovú denudáciu a komisie pre najdlhšie a najhlbšie jaskyne na svete.
Pre širšiu verejnosť pripravil sériu populárno-náučných publikácií o viacerých sprístupnených jaskyniach – Belianskej jaskyni, Demänovských jaskyniach, Dobšinskej ľadovej jaskyni, jaskyni Domica, Gombaseckej jaskyni a Važeckej jaskyni, ktoré vyšli v rokoch 1959 až 1962. Najvýznamnejšie jaskyne na Slovensku, vrátane sprístupnených jaskýň, prezentoval v obrazovej publikácii z roku 1967; jej doplnené vydanie vyšlo roku 1973. Pre Encyklopédiu Slovenska, ktorá vychádzala v rokoch 1977 až 1982, vypracoval väčšinu hesiel o krasových javoch a jaskyniach.
V rámci speleologického výskumu A. Droppa zameral a zdokumentoval 412 jaskýň s celkovou dĺžkou 54 958 m. Spracoval plány jaskýň v Demänovskej doline, jaskyne Domica s Čertovou dierou, Jasovskej jaskyne, Bystrianskej jaskyne, Belianskej jaskyne a mnohých ďalších jaskýň. Tie tvoria neoddeliteľnú súčasť jeho knižných publikácií i vedeckých príspevkov. Roku 1973 publikoval prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku, ktoré navyše klasifikoval podľa genézy. V rámci svojej všestrannej činnosti usmerňoval speleologický prieskum a objavovanie jaskýň a aktívne sa na ňom zúčastňoval. Okrem toho je autorom a spoluautorom viacerých návrhov a posudkov týkajúcich sa využívania, sprístupňovania a ochrany jaskýň. Mnohé jeho plány sa využili ako podklady na sprístupňovanie a prevádzku jaskýň. Okrajovo sa venoval aj archeológii – výskytu výšinných hradísk na Liptove. Ďalej vydal knižné publikácie o leteckej navigácii a protifašistickom odboji na Liptove. Publikoval aj niekoľko popularizačných článkov s vojenskou a historickou tematikou.
Od roku 1949 A. Droppa patril medzi zakladajúcich členov Slovenskej speleologickej spoločnosti. Roku 1951 sa stal členom Slovenskej geografickej spoločnosti, v rokoch 1961 až 1982 bol predsedom jej speleologickej odbočky v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1970 bol členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny a zastával funkciu okresného konzervátora.
Slovenská akadémia vied mu roku 1980 udelila Striebornú plaketu a roku 1985 Zlatú plaketu Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách. Zaradili ho do zoznamu významných osobností SAV. Prezident Slovenskej republiky mu v roku 2008 prepožičal Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti speleológie a geografie. Za celoživotnú tvorivú prácu a mimoriadne výsledky dosiahnuté pri geomorfologickom výskume krasu a jaskýň na Slovensku sa stal čestným členom Asociácie slovenských geomorfológov pri SAV.
Publikované výsledky jeho práce vrátane plánov mnohých jaskýň budú naďalej zdrojom vedeckého poznávania slovenských jaskýň. Za jeho celoživotné dielo mu patrí vďaka a trvalá spomienka od slovenských jaskyniarov a geografov.
Pavel Bella, Peter Holúbek
BIBLIOGRAFIA ANTONA DROPPU
Geomorfolófia, kras, jaskyne a jaskyniarstvo
Vedecké monografie a odborné knižné publikácie
DROPPA, A. 1957. Demänovské jaskyne. Krasové zjavy Demänovskej doliny. SAV, Bratislava, 289 s.
DROPPA, A. 1959. Belanská jaskyňa a jej kras. Šport, Bratislava, 129 s.
DROPPA, A. 1959. Demänovské jaskyne a zaujímavosti krasu v okolí. Šport, Bratislava, 160 s.
DROPPA, A. 1960. Dobšinská ľadová jaskyňa. Šport, Bratislava, 132 s.
DROPPA, A. 1961. Domica – Baradla jaskyne predhistorického človeka. Šport, Bratislava, 154 s.
DROPPA, A. 1962. Gombasecká jaskyňa. Šport, Bratislava, 80 s.
DROPPA, A. 1962. Važecká jaskyňa a krasové javy v okolí. Šport, Bratislava, 96 s.
DROPPA, A. 2013. Korózny účinok krasových tokov na severnej strane Nízkych Tatier. Slovenský kras, 51, suppl. 1, 103 s.
Kapitoly v odborných knižných publikáciách a monografických zborníkoch
DROPPA, A. 1952. Kras na juhovýchodnej strane Malých Karpát. In A. Virsík a kol.: Kras a jaskyne Malých Karpát. Sprievodca Slovakotouru. Tatran, Bratislava, 63–138.
DROPPA, A. 1961. A Domica-barlang. In L. Jakucs: Aggtelek és kornyéke. Budapest, 169–200.
DROPPA, A. 1968. Prírodné pomery Liptovského Mikuláša a okolia. In E. Kufčák (Ed.): Liptovský Mikuláš. Monografický zborník, Banská Bystrica, 10–38.
Vedecké články a štúdie
DROPPA, A. 1950. Jaskyňa „Vyvieranie“ v údolí Demänovky. Krásy Slovenska, 27, 5–8, 170–182.
DROPPA, A. 1950. Mošnická jaskyňa v Nízkych Tatrách. Krásy Slovenska, 27, 5–8, 182–193.
DROPPA, A. 1951. Smolenický kras v Malých Karpatoch. Zemepisný sborník, 3, Bratislava, 7–52.
DROPPA, A. 1952. Suchá jaskyňa v údolí Demänovky. Zemepisný sborník, 4, 1–2, Bratislava, 89–99.
DROPPA, A. 1952. Nové časti jaskyne Slobody v Demänovskej doline. Zemepisný sborník, 4, 3–4, Bratislava, 33–49.
DROPPA, A. 1955. Výskum Demänovských jaskýň. Geografický časopis, 7, 3–4, 133–163.
DROPPA, A. 1956. Demänovská ľadová jaskyňa. Československý kras, 8–9, 92–110.
DROPPA, A. 1957. Krasové zjavy v sv. časti Tríbča. Československý kras, 10, 158–165.
DROPPA, A. 1957. Dobšinská ľadová jaskyňa. Geografický časopis, 9, 2, 99–118.
DROPPA, A. 1957. Ochtinská aragonitová jaskyňa. Geografický časopis, 9, 3, 169–184.
DROPPA, A. 1957. Krasové javy na Kresanici v Liptovských Tatrách. Československý kras, 10, 68–73.
DROPPA, A. 1958. Geomorfologický charakter priepastí na Ohništi. Slovenský kras, 1, 14–23.
DROPPA, A. 1959. Geomorfologické pomery priepasti Zvonivej diery a jej okolia. Slovenský kras, 2 (1957–1958), 18–24.
DROPPA, A. 1960. Krasové formy pohoria Žiar. Československý kras, 12 (1959), 113–121.
DROPPA, A. 1961. Stanišovská jaskyňa na severnej strane Nízkych Tatier. Geografický časopis, 13, 4, 296–307.
DROPPA, A. 1961. Vysokohorský kras Červených vrchov. Slovenský kras, 3 (1959–1960), 21–36.
DROPPA, A. 1962. Speleologický výskum Važeckého krasu. Geografický časopis, 14, 4, 264–293.
DROPPA, A. 1963. Krasové javy v okolí Liptovskej Tepličky. Slovenský kras, 4 (1961–1962), 46–56.
DROPPA, A. 1963. Paralelizácia riečnych terás a horizontálnych jaskýň. Geologické práce, 64, Bratislava, 93–96.
DROPPA, A. 1964. Príspevok ku štúdiu kaňonovitých údolí v krasových oblastiach Západných Karpát. Československý kras, 15 (1963), 93–104.
DROPPA, A. 1964. Výskum terás Váhu v strednej časti Liptovskej kotliny. Geografický časopis, 16, 4, 313–325.
DROPPA, A. 1965. Geomorfologický a hydrologický výskum Jasovskej jaskyne. Slovenský kras, 5 (1963–1964), 3–9.
DROPPA, A. 1965. Geomorfologický výskum priepastí v Červených vrchoch. Slovenský kras, 5 (1963–1964), 42–48.
DROPPA, A. 1965. Bojnické jaskyne. Horná Nitra, vlastivedný sborník, 2, Banská Bystrica, 229–236.
DROPPA, A. 1966. The correlation of some horizontal caves with river terraces. Studies in Speleology, 1, 4, London, 186–192.
DROPPA, A. 1966. Výskum krasových foriem Ludrovskej doliny v Nízkych Tatrách. Československý kras, 17 (1965), 82–95.
DROPPA, A. 1967. Krasové javy v doline Bieleho Váhu. Geografický časopis, 19, 2, 141–153.
DROPPA, A. 1968. Vysokohorské krasové oblasti ČSSR. Československý kras, 19 (1967), 59–68.
DROPPA, A. 1968. Geomorfologický výskum krasových ostrovov v Liptovskej kotline. Geografický časopis, 20, 4, 328–342.
DROPPA, A. 1969. Rýchlosť rastu kvapľov v jaskyniach Liptovského krasu. Studia geographica, 1, Brno, 61–65.
DROPPA, A. 1970. Výskum riečnych terás v zátopovej oblasti Liptovská Mara. Liptov, 1, Martin, 7–34.
DROPPA, A. 1971. Geomorfologický výskum Liskovskej jaskyne v Liptovskej kotline. Československý kras, 20 (1968), 75–84.
DROPPA, A. 1972. Krasové javy Jánskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier. Československý kras, 21 (1969), 73–96.
DROPPA, A. 1972. Príspevok k vývoju jaskyne Domica. Československý kras, 22 (1970), 65–72.
DROPPA, A. 1972. Slatinský kras v Strážovskej hornatine. Československý kras, 22 (1970), 73–89.
DROPPA, A. 1972. Kras skupiny Sivého vrchu v Západných Tatrách. Československý kras, 23 (1971), 77–98.
DROPPA, A. 1972. Geomorfologické pomery Demänovskej doliny. Slovenský kras, 10, 9–46.
DROPPA, A. 1972. Krasové javy horskej skupiny Galmus. Geografický časopis, 24, 3, 185–200.
DROPPA, A. 1972. Výskum riečnych terás v okolí Ružomberka. Liptov, 2, Martin, 11–25.
DROPPA, A. 1973. Speleologický výskum Mojtínskeho krasu. Československý kras, 24 (1972), 61–74.
DROPPA, A. 1974. Krasové javy v okolí Harmanca vo Veľkej Fatre. Slovenský kras, 12, 59–94.
DROPPA, A. 1974. Ružínsky kras v Slovenskom rudohorí. Československý kras, 25 (1973), 61–72.
DROPPA, A. 1975. Sklabinský kras v sz. časti Veľkej Fatry. Československý kras, 26 (1974), 23–33.
DROPPA, A. 1975. Krasové javy Belianskej doliny vo Veľkej Fatre. Slovenský kras, 13, 107–129.
DROPPA, A. 1975. Minerálne pramene Liptova. Liptov, 3, Martin, 49–81.
DROPPA, A. 1976. Intenzita korózie krasových tokov v Demänovskej doline. Slovenský kras, 14, 3–30.
DROPPA, A. 1976. Speleologický výskum Blatnického krasu vo Veľkej Fatre. Československý kras, 27 (1975), 37–64.
DROPPA, A. 1978. Intenzita korózie tokov v Jánskej doline. Slovenský kras, 16, 39–67.
DROPPA, A. 1978. Jaskyne severnej časti Slovenského raja. Československý kras, 29 (1977), 63–78.
DROPPA, A. 1980. Jaskyne južnej časti Slovenského raja. Československý kras, 30 (1978), 51–65.
DROPPA, A. 1983. Speleologický výskum Uhrovského krasu v Strážovských vrchoch. Slovenský kras, 21, 35–50.
DROPPA, A. 1985. Quelques expériences de mesures de la corrosion dans le Karst de Demänová (Carpathes Occidentales), Tchécoslovaquie. Annales de la Société Géologique de Belgique, 10, 109–121.
Publikované príspevky z vedeckých konferencií
DROPPA, A. 1966. Intersuchungen der Paralletität von Flussterrassen mit horizontalen Höhlen. Akten des 3. Internationaler Kongress für Speläologie (Wien – Obertraun – Salzburg, 1961), 5, Wien, 79–81.
DROPPA, A. 1966. Typisation of the karst regions in the Carpathians. In O. Štelcl (Ed.): Problems of the Speleological Research, Proceedings of the International Speleological Conference (Brno, June 29 – July 4, 1964), 2, Brno, 23–32.
DROPPA, A. 1968. Neue Forschungen in der Demänova-Höhle. Proceedings of the 4th International Congress of Speleology in Yugoslavia (Postojna – Ljubljana – Dubrovnik, September 12 – 26, 1965), 3, Ljubljana, 423–426.
DROPPA, A. 1969. Die Wachstumgeschwindigkeit der Sinterröhrchen in den Höhlen der Niederen Tatras. Abhandlungen, 5. Internationaler Kongress für Speläologie (Stuttgart, 1969), 2, München, 15/1–15/5.
DROPPA, A. 1971. Vzťah horizontálnych chodieb Jasovskej jaskyne k terasám Bodvy. In J. Kvitkovič (Ed.): Problémy geomorfologického výskumu. Zborník referátov z X. jubilejného zjazdu československých geografov v Prešove (1965), Bratislava, 99–106.
DROPPA, A. 1976. Die Beziehung der Flusshöhlen zu den Verebnungsflächen. In V. Panoš (Ed.): Proceedings of the 6th International Congress of Speleology (Olomouc – ČSSR, 1973), 3, Praha, 53–59.
DROPPA, A. 1976. Die Korrosionsgeschwindigkeit der Höhlenflüsse in Liptauer Karst. In V. Panoš (Ed.): Proceedings of the 6th International Congress of Speleology (Olomouc – ČSSR, 1973), 4, Praha, 211–218.
DROPPA, A. 1977. Die Lösungsintenssität von Bächen, die aus derm Kristalin stammen, in Kalk-Dolomitschen Kolmpexen. In T. D. Ford (Ed.): Proceedings of the 7th International Speleological Congress (Sheffield, September 10 – 17, 1977), 156–158.
DROPPA, A. 1981. On karst denudation research problematics. In B. F. Beck (Ed.): Proceedings of the 8th International Congress of Speleology (Bowling Green, Kentucky, USA, July 18 – 24, 1981), 4, 34–36.
DROPPA, A. 1981. Der Einfluss der Gesteinbeschaffenheit aur die Korrosionsfähigkeit von Wässern. In L. Dinev (Ed.): Proceedings of the European Regional Conference on Speleology (Sofia, September 22 – 28, 1980), 2, Sofia, 502–505.
DROPPA, A. 1983. Alpine Karst in the Carpathians. Atti Convegno Internazionale sul carso di alta montagna (Imperia, 30 aprile – 4 maggio 1982), 1, 209–216.
DROPPA, A. 1983. L´origine des grottes accessibles au public en Slovaquie at leur protection. Proceedings ot the International meeting on the show caves and their protection (Athens, September 1 – 3, 1983), 55–65.
DROPPA, A. 1986. L´influence des saisons de l´année sur la dénudation karstique. Communications, 9th International Congress of Speleology (Barcelona, August 1 – 7, 1986), 1, 237–240.
DROPPA, A. 1988. Les sediments souterrain come l´indicateur de l´evolution karstique. Actes du Colloque international de Sédimentologie karstique (Han-sur-Lesse, Belgique, 18 – 22 mai 1987), 23–25.
DROPPA, A. 1995. Die Entwicklung der Demänová-Höhlen. In P. Bella (Ed.): Caves and Man. Proceedings of International Symposium, Demänovská Dolina 4. – 8. 10. 1994. Liptovský Mikuláš, 7–10.
DROPPA, A. 1996. Vplyv ročných období na koróziu Demänovského krasu. In M. Lalkovič (Ed.): Kras a jaskyne – výskum, využívanie a ochrana. Zborník referátov z vedeckej konferencie, Liptovský Mikuláš 10. – 11. 10. 1995. Liptovský Mikuláš, 63–70.
Odborné a prehľadové články
DROPPA, A. 1949. Nová jaskyňa v Liptovskom krase (Mošnická). Československý kras, 2, 43.
DROPPA, A. 1950. Jaskyňa Čertova diera. Krásy Slovenska, 27, 5–8, 150–153.
DROPPA, A. 1950. Stalagmitové jazierka. Krásy Slovenska, 27, 5–8, 158–161.
DROPPA, A. 1951. Spojenie jaskyne Slobody s priepasťou v Pustej. Krásy Slovenska, 28, 10, 226–232.
DROPPA, A. 1954. Výskum Chladovej jaskyne v Liptovskom krase. Geografický časopis, 6, 1–2, 92.
DROPPA, A. 1956. Plavecká jaskyňa. Československý kras, 8–9, 120–123.
DROPPA, A. 1957. Výskum Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Československý kras, 10, 141–142.
DROPPA, A. 1957. Výskum priepasti Kresanica v Liptovských Tatrách. Geografický časopis, 9, 4, 190–191.
DROPPA, A. 1957. Speleologické problémy Bystrianskej jaskyne. Krásy Slovenska, 34, 2, 75–78.
DROPPA, A. 1958. Krasové zjavy pri Motyčkách. Slovenský kras, 1, 106–109.
DROPPA, A. 1958. Výskum Belianskej jaskyne. Československý kras, 11, 248–249.
DROPPA, A. 1959. Krasové zjavy pri Vernári. Slovenský kras, 2 (1957–1958), 68–74.
DROPPA, A. 1960. Der geomorphologische Charakter der Eisschlucht auf Ohnište. Mitteilungen des Verbandes der deutschen Höhlen- und Karstforscher, 6, München, 21–22.
DROPPA, A. 1961. The correlation of river terraces and horizontal cave corridors. Die Höhle, 12, 2/3, Wien, 111.
DROPPA, A. 1961. Čachtická jaskyňa. Krásy Slovenska, 38, 10, 372–375.
DROPPA, A. 1963. Jaskyne Jánskej doliny. Krásy Slovenska, 40, 8, 298–301.
DROPPA, A. 1964. Ledjanye peščery Čechoslovakii. Peščery, 4 (5), Perm, 85–94.
DROPPA, A. 1965. Jaskyňa Borová hora. Slovenský kras, 5 (1963–1964), 96–98.
DROPPA, A. 1966. Zur Ermittlung der Gesamtlänge der Demänováhöhlen. Die Höhle, 16, 1, Wien, 18.
DROPPA, A. 1969. Najstaršie výskumy jaskýň Liptova. Almanach Liptovský Mikuláš, 1, Liptovský Mikuláš, 69–74.
DROPPA, A. 1969. Správa o výsledku prehliadky Medvedej jaskyne na Glaci z hľadiska záchrany jaskyne. Spravodaj Slovenského raja, 1, 4, Poprad, 10–11.
DROPPA, A. 1970. Príspevok k výskytu výšinných hradísk na Liptove. Almanach Liptovský Mikuláš, 2, Liptovský Mikuláš, 93–101.
DROPPA, A. 1970. Do podzemných tajov Ludrovskej doliny. Krásy Slovenska, 47, 9, 396–399.
DROPPA, A. 1971. Občasný prameň v Slovenskom raji. Krásy Slovenska, 48, 3, 132–133.
DROPPA, A. 1971. Vznik a morfológia jaskyne Slobody. Krásy Slovenska, 48, 6, 248–253.
DROPPA, A. 1971. Krasové javy Liptovského krasu. Krásy Slovenska, 48, 6, 262–265.
DROPPA, A. 1971. Výskum krasových javov Slovenského raja. Spravodaj Slovenského raja, 3, 4, CHKO Slovenský raj, Betlanovce, 14–20.
DROPPA, A. 1972. Krasové javy v okolí Lučivnej. Československý kras, 22 (1970), 91–97.
DROPPA, A. 1972. Historiografia Demänovských jaskýň. Slovenský kras, 10, 94–101.
DROPPA, A. 1973. Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku. Slovenský kras, 11, 111–157.
DROPPA, A. 1973. Výskum jaskýň v Strážove. Československý kras, 24 (1972), 115–118.
DROPPA, A. 1973. Les systémes principaux des grottes dans les Carpates Occidentales. Le guide d´excursion, 6e Congrés International de Spéléologie (Olomouc – Liptovský Mikuláš, 1973), B-3, 50 s.
DROPPA, A. 1976. Výskum vodnej priepasti pri Trstíne. Slovenský kras, 14, 163–165.
DROPPA, A. 1976. Výskum jaskýň v doline Bocianky. Slovenský kras, 14, 167–172.
DROPPA, A. 1980. Zlepencový kras pri Zemianskej Závade v Strážovských vrchoch. Československý kras, 30 (1978), 130–132.
DROPPA, A. 1998. Výskum jaskýň Rajeckého krasu. Spravodaj SSS, 29, 2, 4–6.
DROPPA, A. 1998. Výskum Sásovských jaskýň. Spravodaj SSS, 29, 1, 14–15.
DROPPA, A. 1999. Správa o výskume Ponického krasu. Spravodaj SSS, 30, 4, 26–29.
DROPPA, A. 1999. Morfológia Jasovskej jaskyne. Aragonit, 4, 15–16.
DROPPA, A. 2005. Výskum krasových javov v Ľupčianskej doline. Spravodaj SSS, 36, 2, 9–11.
Obrazové knižné publikácie
DROPPA, A. 1967. Slovenské jaskyne. Obzor, Martin, 192 s.
DROPPA, A. 1973. Slovenské jaskyne. Osveta, Martin, 192 s.
Populárno-náučné články
DROPPA, A. 1953. Vznik a život Demänové. Demänovské jeskyně a výlety do okolí: Jeskyně svobody – Dračí ledová – Okno – Pustá. Čedok Bratislava, 4–24.
DROPPA, A. 1953. Demänovské jaskyne. Sprievodca po Jaskyni slobody, Demänovskej ľadovej jaskyni, Jaskyni mieru, Jaskyni Okno a Pustej jaskyni. Cestovný ruch, Bratislava, 66 s.
DROPPA, A. 1954. Vývin Demänovských jaskýň. In J. Hajduch: Demänovské jaskyne. Osveta, Martin, 7–23.
DROPPA, A. 1958. Charakteristické javy Dinárskeho krasu. Naša veda, 5, 85–189.
DROPPA, A. 1959. Partizáni v SNP a jaskyne. Stredný Liptov, 29. 8. 1959, Liptovský Mikuláš.
DROPPA, A. 1959. O jaskynných drakoch. Príroda a spoločnosť, 8, Bratislava, 36–37.
DROPPA, A. 1960. Poznáte naše jaskyne. Naša veda, 7, Bratislava, 614–620.
DROPPA, A. 1960. Význam jaskýň pre vedu a kultúru. Vestník Slovenskej akadémie vied, 2, 149–155.
DROPPA, A. 1963. Krasové javy v okolí Liptovskej Tepličky. Tatranské noviny 20. 12. 1963.
DROPPA, A. 1965. Krasové javy Malých Karpát. Malé Karpaty – turistický sprievodca ČSSR, zv. 28a, Bratislava, 17–21.
DROPPA, A. 1966. Krasové javy. Nízke Tatry – turistický sprievodca ČSSR, zv. 48a,b, Bratislava, 10.
DROPPA, A. 1968. Krasové oblasti Československa. Zeměpis ve škole, 10–20.
DROPPA, A. 1971. Skamenelá krása. Ozveny Slovenska, 1, Martin, 42–43.
DROPPA, A. 1982. Krasové javy. Nízke Tatry – západ a východ. Turistický sprievodca ČSSR, Bratislava, 22–28 a 20–24.
DROPPA, A. 1990. Čarovný svet slovenských jaskýň. Matičné čítanie – kalendár 1991, Martin, 87– 90.
Iné články
DROPPA, A. 1955. Speleologické práce na Slovensku. Naša veda, 2, 167–170.
DROPPA, A. 1958. Návrh hesiel pre skupinu Prírodné krásy a jaskyne. Naša veda, 5, 21, 78–79.
DROPPA, A. 1959. Študijná cesta po Dinárskom krase v Juhoslávii. Slovenský kras, 2 (1957–1958), 131–143.
DROPPA, A. 1959. Jaskyne Permskej oblasti. Slovenský kras, 2 (1957–1958), 155–156.
DROPPA, A. 1960. Prof. dr. František Vitásek sedemdesiatročný. Geografický časopis, 12, 2, 124–126.
DROPPA, A. 1961. Najhlbšie priepasti sveta. Slovenský kras, 3 (1959–1960), 142–145.
DROPPA, A. 1961. Rozloha Demänovských jaskýň. Slovenský kras, 3 (1959–1960), 150–151.
DROPPA, A. 1961. Objavné možnosti ďalších jaskýň v Demänovskej doline. Krásy Slovenska, 38, 8, 292–294.
DROPPA, A. 1965. Najväčšie jaskynné sústavy sveta. Slovenský kras, 5 (1963–1964), 113–114.
DROPPA, A. 1965. Zpráva o činnosti Speleologickej odbočky Slovenskej zemepisnej spoločnosti pri SAV v Liptovskom Mikuláši za rok 1964. Geografický časopis, 17, 3, 269.
DROPPA, A. 1965. Höhlenforschung in der Tschechoslowakei. Mitteilungen des Verbandes der deutschen Höhlen- und Karstforscher e. V., 11, 2.
DROPPA, A. – RYŠAVÝ, P. – SKŘIVÁNEK, F. 1966. Organization of karst investigation in Czechoslovakia. Československý kras, 17 (1965), 112–113.
DROPPA, A. 1966. Zpráva o činnosti dobrovoľných jaskyniarskych skupín na Slovensku za rok 1964. Československý kras, 17 (1965), 143.
DROPPA, A. 1966. Zpráva o činnosti Speleologickej odbočky SZS pri SAV v Lipt. Mikuláši za rok 1965. Geografický časopis, 18, 3, 275–276.
DROPPA, A. 1967. Zpráva o činnosti SZS pri SAV za rok 1966. Geografický časopis, 19, 2, 158–159.
DROPPA, A. 1967. Cave research work in Slovakia. NSS News, 25, 6, 110–114.
DROPPA, A. – RYŠAVÝ, P. – SKŘIVÁNEK, F. 1968. Karst investigation in Czechoslovakia in 1966. Československý kras, 19 (1967), 111.
DROPPA, A. 1968. Zpráva o činnosti speleologických skupín na Slovensku za rok 1966. Československý kras, 19 (1967), 141–142.
DROPPA, A. 1968. Činnosť Speleologickej odbočky SZS pri SAV v Lipt. Mikuláši za rok 1967. Geografický časopis, 20, 2, 186–188.
DROPPA, A. 1969. 12. jaskyniarsky týždeň v Slovenskom raji. Spravodaj Slovenského raja, 1, 4, Poprad, 5–9.
DROPPA, A. 1970. Výskum a organizácia jaskýň ČSSR. Vítame Vás v ČSSR, 4, Praha, 4.
DROPPA, A. 1970. Životné jubileum prof. J. Volku-Starohorského. Liptov, 1, Martin, 271–277.
DROPPA, A. – RYŠAVÝ, P. – SKŘIVÁNEK, F. – ŠTELCL, O. 1971. Report on Czechoslovak Karst Investigation in 1967. Československý kras, 20 (1968), 107–109.
DROPPA, A. 1971. Výskum krasových oblastí na Slovensku v roku 1967. Československý kras, 20 (1968), 135–136.
DROPPA, A. – HROMAS, J. – RYŠAVÝ, P. 1972. Karst investigation in Czechoslovakia in 1968. Československý kras, 21 (1969), 119–121.
DROPPA, A. 1972. Správa o činnosti speleologických skupín na Slovensku za rok 1968. Československý kras, 21 (1969), 148–149.
DROPPA, A. – HROMAS, J. – RYŠAVÝ, P. 1972. Karst investigation in Czechoslovakia in 1969. Československý kras, 22 (1970), 99–101.
DROPPA, A. 1972. V. medzinárodný speleologický kongres v NSR. Československý kras, 22 (1970), 123–124.
DROPPA, A. 1972. Správa o činnosti speleologických skupín na Slovensku za rok 1969. Československý kras, 22 (1970), 128.
DROPPA, A. 1972. Správa o činnosti Speleologickej odbočky Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV za rok 1972. Geografický časopis, 24, 4, 367–368.
BURKHARDT, R. – DROPPA, A. – SKŘIVÁNEK, F. 1972. Karst investigation in Czechoslovakia in 1970. Československý kras, 23 (1971), 115.
DROPPA, A. 1972. Správa o činnosti speleologických skupín na Slovensku za rok 1970. Československý kras, 23 (1971), 153–154.
DROPPA, A. – BUKOVINSKÝ, V. 1972. Jaskyniarsky týždeň v Malej Fatre. Vlastivedný zborník Považia, 11, Martin, 309–316.
DROPPA, A. – HROMAS, J. – ŠTELCL, O. 1973. Account of karst investigation carried out in Czechoslovakia in 1971. Československý kras, 24 (1972), 97–98.
DROPPA, A. 1973. Správa o činnosti speleologických skupín na Slovensku za rok 1971. Československý kras, 24 (1972), 146–147.
DROPPA, A. – HROMAS, J. – ŠTELCL, O. 1974. Karst investigation carried out in Czechoslovakia in 1972. Československý kras, 25 (1973), 83–85.
DROPPA, A. 1974. Správa o činnosti speleologických skupín na Slovensku za rok 1972. Československý kras, 25 (1973), 129–130.
DROPPA, A. – HROMAS, J. – ŠTELCL, O. 1975. Karst investigation carried out in Czechoslovakia in 1973. Československý kras, 26 (1974), 89–90.
DROPPA, A. 1975. Správa o činnosti speleologických skupín na Slovensku za rok 1973. Československý kras, 26 (1974), 139–140.
DROPPA, A. 1975. Vysokohorské krasové oblasti Švajčiarska. Slovenský kras, 13, 199–211.
DROPPA, A. – HROMAS, J. – ŠTELCL, O. 1976. Karst investigation carried out in Czechoslovakia in 1974. Československý kras, 27 (1975), 85–87.
DROPPA, A. 1976. Správa o činnosti Geografického ústavu SAV – pracovisko pre výskum krasu a jaskýň v Lipt. Mikuláši. Československý kras, 27 (1975), 145.
DROPPA, A. – HROMAS, J. – ŠTELCL, O. 1977. Karst investigation carried out in Czechoslovakia in 1975. Československý kras, 28 (1976), 85–86.
DROPPA, A. 1977. Správa o činnosti speleologických skupín na Slovensku za rok 1975. Československý kras, 28 (1976), 125.
DROPPA, A. 1978. Správa o činnosti speleologických skupín na Slovensku v roku 1976. Československý kras, 29 (1977), 153–154.
DROPPA, A. 1978. Zomrel prof. Ján Volko-Starohorský. Geografický časopis, 30, 2, 171–173.
DROPPA, A. 1979. In memorian prof. Jána Volku-Starohorského. Slovenský kras, 17, 217–226.
DROPPA, A. 1979. Zomrel prof. J. Volko-Starohorský. Liptov, 5, Martin, 241–263.
DROPPA, A. 1980. Správa o činnosti speleologických pracovísk pri SAV na Slovensku za rok 1977. Československý kras, 30 (1978), 155–156.
DROPPA, A. 1982. Správa o činnosti speleologického pracoviska GÚ SAV a speleologickej odbočky SGS pri SAV za rok 1979. Československý kras, 32, 145.
DROPPA, A. 1983. VIII. medzinárodný speleologický kongres v USA. Slovenský kras, 21, 291–297.
DROPPA, A. 1998. Vojtech Benický ako organizátor speleologických výskumov. Slovenský kras, 35, 35–40.
DROPPA, A. 1999. Príspevok k historiografii jaskýň na Slovensku. Slovenský kras, 37, 25–28.
DROPPA, A. 2000. Činnosť dobrovoľných jaskyniarov pri Múzeu slovenského krasu. In Z. Hochmuth (Ed.): 50 rokov Slovenskej speleologickej spoločnosti. Zborník referátov z historicko-odborného seminára, Liptovský Ján 29. – 30. 9. 1999. Prešov, 41–42.
DROPPA, A. 2000. Speleologická odbočka SGS pri SAV – 20 rokov jej činnosti. In Z. Hochmuth (Ed.): 50 rokov Slovenskej speleologickej spoločnosti. Zborník referátov z historicko-odborného seminára, Liptovský Ján 29. – 30. 9. 1999. Prešov, 43–49.
DROPPA, A. 2001. Spomienky na spoluprácu s Jánom Majkom pri výskume jaskýň. Slovenský kras, 39, 89–94.
Recenzie
DROPPA, A. 1957. J. Cadoux, J. Lavogne, G. Metieu, L. Patié: Operation 1000. Geografický časopis, 9, 4, 255.
DROPPA, A. 1957. D. Louček: Ďumbírský velehorský kras. Geografický časopis, 9, 4, 255–256.
DROPPA, A. 1959. N. Džembazov: Peščerite v Blgarija. Slovenský kras, 2 (1957–1958), 169.
DROPPA, A. 1959. Karta na peščerite v NR Blgarija. Slovenský kras, 2 (1957–1958), 171.
DROPPA, A. 1971. K. Absolon: Moravský kras 1. Geografický časopis, 23, 1, 86–87.
DROPPA, A. 1971. A. Aubert: Phenoménes et formes du Karst Jurassien. Geografický časopis, 23, 1, 91–92.
DROPPA, A. 1972. A. Aubert: Phenoménes et formes du Karst Jurassien. Československý kras, 23 (1971), 143–144.
DROPPA, A. 1975. A. G. Čikišev: Peščery na teritorii SSSR. Slovenský kras, 13, 265.
DROPPA, A. 1975. N. A. Gvozdeckij: Problemy izučenija karsta i praktika. Československý kras, 26 (1974), 123–124.
DROPPA, A. 1983. R. and J. Gurnee: Gurnee Guide to American caves. Slovenský kras, 21, 308-309.