Peter Mrázik

S naším priateľom Petrom Mrázikom sa už od 2. 8. 2017 nikomu na tomto svete nepodarí stretnúť. Odišiel totiž nečakane do večnosti. S Petrom, predstaviteľom aktívnej speleologickej generácie na Slovensku z konca minulého storočia, sa stráca osobnosť, ktorá bola dušou martinských jaskyniarov skúmajúcich najmä Beliansky kras vo Veľkej Fatre. Ich aktivity priniesli okrem iného aj najväčší objav v histórii martinskej speleológie. Peter mal prirodzenú inteligenciu, cit pre technické riešenia, dokonalú orientáciu v teréne a zdravé sebavedomie. V roku 1984 skončil s neuveriteľnou ľahkosťou a s červeným diplomom vysokú lesnícku školu vo Zvolene. Začal pracovať ako taxátor v hospodárskej úprave lesov v Žiline. Po absolvovaní základnej vojenskej služby, ktorú mal ako ženatý doma v Martine, nastúpil k Bohušovi Kortmanovi do Vydavateľstva Osveta, kde hneď dostal za úlohu zredigovať rozsiahlu monografiu o Stratenskej jaskyni; neľahkú úlohu splnil a kniha vyšla koncom osemdesiatych rokov. Po zmenách v spoločnosti ešte pred rokom 1989 sa začal angažovať v oblasti výškových prác a v roku 1990 spolu s manželkou Jarmilou podnikať v oblasti predaja a výroby nábytku, dokonca plánoval s priateľom Jurom Vronkom postaviť v Martine obchodný dom so zameraním na nábytok. Neskoršie sa Peter zameral iba na výrobu nábytku na mieru z drevotriesky. Prenajal si priestory bývalej železničnej zastávky v Priekope a s priateľmi začal vyrábať poličky, skrinky, steny a kuchynské linky. Dlhé roky sa mu dobre darilo, keďže bol veľký hlad po nábytku vyrobenom na mieru. S nástupom konkurencie v tomto odvetví nastal pokles zákaziek a Peter sa dostal do finančných problémov. V tomto období s družkou Alenkou kúpili pozemok v Kláštore pod Znievom, kde začali stavať dom a dielňu s cieľom presunúť výrobu do vlastných priestorov. Presun výroby z centra Turca mu síce priniesol ušetrenie nájmu, ale už nebol schopný zvrátiť zlú finančnú situáciu a posledné roky sa mordoval s ťažkosťami života. Jeho trápenie napokon začiatkom augusta tohto roka ukončila nevoľnosť a hoci ho privolaná záchranka previezla do nemocnice, po niekoľkých hodinách zomrel na krvácanie do mozgu. Na Petra nám však ostali spomienky, ostali po ňom výsledky jeho práce a myšlienky. Mal neuveriteľný cit pre techniku. Napríklad stavil sa, že zacínuje hliníkovú škatuľku. Túto zdanlivo neriešiteľnú situáciu Peter vyriešil tak, že hliník chemicky pomedil a stávku samozrejme vyhral. Peter ako rybár si napríklad na svojom pozemku v Kláštore pod Znievom vykopal rybník. Aby mal stály prítok vody, zhotovil si  svojpomocne čerpadlo, ktoré bolo poháňané iba energiou z vodného toku miestneho potôčika.

Bol to človek, ktorému sa všetky jeho aktivity darili. Pod jeho vedením sa jaskyniari prekopali do nových častí Suchej jaskyne 1 v Belianskej doline. Jaskyňu bolo treba odfotografovať. Na tento účel si Peter vyrobil z krabičiek na mydlo žiarovkové blesky. Jeden záber s fotoaparátom Flexaret sa mu tak vydaril, že ho vtedajšie vedenie Slovenskej speleologickej spoločnosti použilo na výrobu jaskyniarskeho plagátu.  Vtedajšiu neutešenú situáciu v osvetlení sa snažil zlepšiť a na jaskyniarskom týždni v Belianskych Tatrách roku 1981 pri ceste z exkurzie na škatuľku zápaliek nakreslil princíp acetylénovej lampy so vstrekovačom. Toto riešenie bolo geniálne jednoduché a osvedčilo sa i v ťažkých podmienkach jaskyne. Prvú takúto lampu si sám svojpomocne vyrobil zo zváranej pretlakovej acetylénovej lampy zvolenského typu. Veľkodušne ju daroval do múzea a je aj vystavená v novej jaskyniarskej expozícii SMOPaJ. Lampa s týmto princípom sa sériovo začala vyrábať v Prešove z nádob na brzdové valce. Neskoršie sa tento jednoduchý a spoľahlivý acetylénový vyvíjač so vstrekovačom vody začal vyrábať aj z nádobky banského záchranného prístroja. U nás sa okamžite ujal a s pomocou Milana Kapolku a Jana Agrikolu, ktorí v tom čase pracovali ako majstri v odbornom strojárskom učilišti, bolo vyrobených niekoľko desiatok kusov týchto lámp, ktoré sa používali na prelome storočí v mnohých jaskyniarskych skupinách, nielen u nás, ale aj u susedov, najmä v Česku. Na meranie dĺžok Peter z magnetofónového počítadla vyrobil topofil na meranie vzdialeností. Používal aj vlastnú, svojpomocne vyrobenú pomôcku na redukovanie dĺžok. Vedel dobre vystihnúť tvar chodieb pri meraní a spolu s Ivanom Mažárim ako jeden z prvých na Slovensku používal programovateľnú kalkulačku na výpočet súradníc nameraných údajov. Pri meraní a fotografovaní podzemných priestorov Peter používal na transport pomôcok plastovú päťlitrovú nádobu, ktorú vhodne upravil. Peter sa zapojil aj do činnosti technickej komisie SSS. Gusto Stibrányi si na jeho činnosť spomína takto: Peter bol veľmi charizmatický človek a vyžaroval z neho prirodzený šarm, ktorým si dokázal získať aj potenciálnych odporcov. Všetci a vždy sme ho mali radi, a to aj vtedy, keď sa nám náhodou názory na tú istú vec odlišovali. Vždy sa vedel povzniesť a neobetoval vzťah a priateľstvo pre nejaký nie až taký podstatný detail. Bol veľmi efektívnym členom technickej komisie SSS, plný nápadov a krásnych, často aj komplikovaných riešení. Práve prostredníctvom Petrovej práce v technickej komisii sme mali ako jedni z prvých na Slovensku všetky výdobytky vtedajšej dostupnej techniky. Ešte pred rokom 1989 sme mali súpravu na kotvenie nitov, čo bola vtedy vymoženosť, ktorú mohlo využívať iba málo slovenských jaskyniarov. Od Gusta Stibrányiho získal strihy na kombinézy a látku Utason, z ktorej sme si ušili na tú dobu nevídanú jaskyniarsku pomôcku. Sedačky na lezenie sme si provizórne sfercovali sami a myslím, že za desať vtedajších československých korún ich poprešíval krajčír v Moldave nad Bodvou. Peter mal informáciu o tom, že Gusto Stibrányi organizoval v Moldave nad Bodvou šitie bonekanových podkombinéz pre členov SSS a ČSS, a pričinil sa o to, že jaskyniari v Martine ich začali využívať už vtedy, keď o takejto vymoženosti ešte na Slovensku málokto dačo tušil.

Po možnosti podnikať ešte pred rokom 1989 Peter spolu s Marošom Bukovským zabezpečil pre martinských jaskyniarov nadštandardne platenú prácu pri škárovaní sklenených šácht na panelákoch. Za jeden deň vtedy zarobili toľko, ako za mesiac v priemerne platenom zamestnaní. Peter pre nás vtedy zabezpečil ušitie spacákov z páperia z Cífera vo Fatrane v Liptovskom Mikuláši, stany, batohy, obutie, fotoaparáty. Boli to krásne chvíle, v pozadí ktorých stál práve Peter. Neviem veru, či sa mu niekto za to počas jeho života poďakoval.  Peter bol aj výborný organizátor, ktorý vedel využiť potenciál každého člena skupiny. Aktívnym dal voľnú ruku pri ich aktivitách a pasívnejších vedel zapojiť do nenáročných, ale užitočných prác pre skupinu. Zorganizoval veľa nezabudnuteľných expedícií. Pamätám si na zostup do Veľkej ľadovej priepasti na Ohništi v roku 1987. Peter mi dal lano a vysvetlil, ako priepasť nájdem. Jeho opis bol taký presný, že som postupoval bez akýchkoľvek zbytočných krokov. Úžasné boli tábory pražských jaskyniarov v previse v závere Belianskej doliny, cesty do vzdialeného Slovenského krasu. Petrova dobrá organizačná schopnosť umožnila za jeden deň zostúpiť do troch priepastí v Slovenskom krase – Veľkej Žomboje, Veľkej Bikfy a Malej Žomboje. Pri zostupe do nich došli laná, vtedy sme prešli plynule z dvojlanovej na jednolanovú techniku. Peter si vtedy trochu posedel, zamyslel sa a zavelil: Chlapi, urobíme to takto. Ostatní to bez polemizovania urobili. Pod Petrovým vedením sa zorganizovali celoslovenské lezecké dni v Belianskej doline roku 1988 a jaskyniarsky týždeň tiež v Belianskej doline roku 1994. Peter vo svojej diplomovej práci komplexne spracoval Beliansky kras vo Veľkej Fatre, opísal v periodikách významné objavy, na ktorých sa zúčastnil. Najmä jeho zásluhou sa zdokumentovala Jaskyňa v kameňolome pri Vrícku v Malej Fatre. Pôsobil aj s Petrom Hipmanom na Krakovej holi, s Janom Vajsom sa zúčastňoval prieskumu Jánskej doliny a spolupracoval s Gustom Stibrányim pri vývoji jaskyniarskych pomôcok. Navštívil mnohé krasové územia doma aj v zahraničí a mal nadhľad nad regionálnymi turčianskymi krasovými terénmi. Nebolo hádam na svete témy, o ktorej by Peter nevedel diskutovať. Bol príjemný spoločník, optimista a radosť s ním bolo spolupracovať napríklad aj pri navrhovaní nábytku z dreva. Vedel poradiť, vysvetliť a upraviť návrh tak, aby sa dal jednoducho a lacno vyrobiť. S Petrom Mrázikom sme sa navždy rozlúčili 4. augusta na Národnom cintoríne v Martine. Bol to nezabudnuteľný kamarát, ktorý nám bude veľmi chýbať. Práve pri náhlom odchode takéhoto priateľa si človek uvedomí, že nemá nič odkladať napotom, ale uskutočniť to hneď. Aj takto neskoro, ale predsa by som sa mu chcel za všetkých poďakovať za jeho aktivity, ktoré nielen v jaskyniarstve pre tento svet uskutočnil.

Peter Mrázik na konci 80. rokov minulého storočia

 

 

Bibliografia prác P. Mrázika

HOCHMUTH, Z. – MRÁZIK, P. 1983. Skúsenosti s používaním nového čelového karbidového osvetlenia. Spravodaj SSS, 14, 4, 42–45.

MRÁZIK, P. 1983. Jaskynný systém Javorina – Medvedia jaskyňa. Spravodaj SSS, 14, 4, 36–38.

MRÁZIK, P. 1983. Nové objavy vo Veľkej Fatre. Spravodaj SSS, 14, 1, 3–4.

MRÁZIK, P. 1984. Suchá jaskyňa č. 1. Spravodaj SSS, 15, 4, 12–15.

MRÁZIK, P. 1985. Súčasný stav výskumu v Žiarnej jaskyni č. 2 vo Veľkej Fatre. Spravodaj SSS, 16, 1-2, 8–10.

MRÁZIK, P. 1985. Karbidka z obalu ZP-4. Spravodaj SSS, 16, 1-2, 17–22.

MRÁZIK, P. 1985. Ochranný kryt na fotoaparát. Spravodaj SSS, 16, 1-2, 49–50.

MRÁZIK, P. 1985. Najväčšia vo Veľkej Fatre. Krásy Slovenska, 62, 11, 20–23.

MRÁZIK, P. 1985. Súčasný stav poznania krasu Belianskej doliny vo Veľkej Fatre. Slovenský kras, 23, 181–208.

MRÁZIK, P. 1985. Pomôcka na grafické redukovanie šikmých vzdialeností. Spravodaj SSS, 16, 3-4, 33–34.

MRÁZIK, P. 1986. Pražská jaskyňa. Spravodaj SSS, 17, 3-4, 11–12.

MRÁZIK, P. 1986. Upravte si karbidku. Spravodaj SSS, 17, 3-4, 36–38.

MRÁZIK, P. 1987. Perlová jaskyňa. Spravodaj SSS, 18, 1-2, 24–27.

MRÁZIK, P. 1988. Jaskyňa Javorina. Krásy Slovenska, 65, 7, 6–9.

MRÁZIK, P. 1988. Anodická oxidácia hliníka v domácich podmienkach. Spravodaj SSS, 19, 1-2, 36–40.

MRÁZIK, P. 1988. Karbidka z obalu ZP-4. Stalagmit, 1, Praha, 25–28.

MRÁZIK, P. 1989. Suchá jaskyňa č. 1 vo Veľkej Fatre. Československý kras, 40, Praha, 73–79.

MRÁZIK, P. 1989. Perly nielen z morského dna. Krásy Slovenska, 66, 3, 4–7.

MRÁZIK, P. 1989. Jaskyňa v kameňolome pri Vrícku. Spravodajca SSS, 20, 1, 8–11.

MRÁZIK, P. 1989. Rukoväť na osadzovanie expanzných nitov. Spravodajca SSS, 20, 1, 36–37.

MRÁZIK, P. 1989. Krasové javy v Tlstom vrchu pri Slovenskom Pravne. Slovenský kras, 27, 167–174.

MRÁZIK, P. 1990. Jaskyne na Katovej skale vo Veľkej Fatre. Slovenský kras, 28, 179–184.

MRÁZIK, P. 2002. Jaskyňa v Dutej skale pri Vrícku. Spravodaj SSS, 33, 2, 35–36.

MRÁZIK, P. 2010. Pravdivá história vzniku OS Blatnica. Jaskyniar 2010. Regionálna ročenka Turca, JK Speleo Turiec, 15–19.

MRÁZIK, P. 2010. Chronológia výskumu Belianskeho krasu. Jaskyniar 2010. Regionálna ročenka Turca, JK Speleo Turiec, 67–73.

MRÁZIK, P. 2012. Náš jaskyniarsky príbeh – I. časť. Jaskyniar 2011. Regionálna ročenka Turca, JK Speleo Turiec, 14–25.

MRÁZIK, P. 2014. Náš jaskyniarsky príbeh – II. časť. Jaskyne a hory 2013. Regionálna ročenka Turca, 5, Speleo Turiec, 8–15.

MRÁZIK, P. 2015. Náš jaskyniarsky príbeh – III. časť. Jaskyne a hory 2014. Regionálna ročenka Turca, 6, Speleo Turiec, 8–14.

MRÁZIK, P. 2016. Perlová jaskyňa. Jaskyne a hory 2015. Regionálna ročenka Turca, 7, Speleo Turiec, 8–14.

 

Pre Spravodaj SSS a stránku SSS zostavil Peter Holúbek spolu s jeho priateľmi

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *