CAMBER EMIL

Emil Camber položil základy jaskyniarskeho výskumu Liskovskej jaskyne. Napriek tomu, že jaskyňa sa stala objektom záujmu dobrodruhov, hľadačov pokladu či objektom speleoarcheologického výskumu, praktickú jaskyniarsku činnosť v masíve vrchu Mních sa začal rozvíjať až tento rodák z Liskovej.

Mladosť a štúdium

Narodil sa 1. marca 1919 v Liskovej. Tu, majúc denne na očiach tajomný vstup do útrob podzemia, prežil svoje detstvo. V roku 1925 nastúpil do ľudovej školy v Liskovej. Po jej vychodení strávil dva roky ako novic rehole Spoločnosti slova božieho, avšak rehoľnícky život zanechal a nastúpil na Gymnázium v Liptovskom Mikuláši. Ako študent gymnázia sa spoznal s Antonom Droppom.  Pre nedostatok financii v dôsledku úmrtia matky však opúšťa gymnaziálne štúdiá po absolvovaní prvého ročníka. Po predčasnom ukončení štúdii sa až do druhej svetovej vojny živil ako roľník v Liskovej. K tomuto obdobiu sa viažu jeho prvé jaskyniarske aktivity v Liskovskej jaskyni.

Camberove objavy v Liskovskej jaskyni do druhej svetovej vojny

Druhá polovica tridsiatych rokov bola pre Cambera obdobím počiatku intenzívneho záujmu o Liskovskú jaskyňu a podzemie vrchu Mních. V roku 1938 Camber náhodne objavil pod východným vrcholom Mnícha smerom k obci Martinček malú štrbinu so silným prievanom. Po výkopových prácach sa v roku 1939 podarilo prekonať sedimenty a zával, brániaci vstupu do neznámeho podzemia a Emil Camber, Marcel Gulej a Emanuel Piecka sa dostávajú do neveľkého jaskynného priestoru, v ktorom nachádzajú tri ľudské kostry a doteraz nerozlúštený a žiaľ už neexistujúci nápis.

Postupne prekonávajúc suť a jaskynné sedimenty, postupovali novoobjavenou Kostrovou jaskyňou. O postupe a výkopových prácach svedčia aj dobové nápisy dokumentujúce jednotlivé objavy a postup. Je snáď iróniou osudu, že sa Camber v roku 1944 dostal až do kompaktných priestorov neďaleko Západnej siene, od ktorej ho delila posledná úžina, cez ktorú dokonca videl ďalšie priestory.

camber01

(Emil Camber pri výkopových prácach vchodu Kostrovej jaskyne, dnes horného vchodu Liskovskej jaskyne)

Dnes je Kostrová jaskyňa prepojená s Liskovskou jaskyňou a známa ako Zrútené chodby, predstavuje náročnú prístupovú cestu k jej hornému vchodu.  Už v roku 1938 títo priekopníci jaskyniarstva v Liskovskej jaskyni dostávajú do jej najvyššieho jaskynného priestoru cez dovtedy známe časti jaskyne, Guánového dómu. Jaskyniarsku prácu Emila Cambera prerušil v roku 1940 povolávací rozkaz na výkon základnej vojenskej služby.

camber02

(Emil Camber v Hornej Snemovni pod Guánovým dómom v Liskovskej jaskyni)

Jaskyniar na frontoch druhej svetovej vojny, v SNP a vo väzení.

Na základnú vojenskú službu narukoval Emil Camber v roku 1940 a už o rok na to sa ako vojak armády Slovenského štátu, radista Rýchlej divízie, zúčastnil ťaženia proti Sovietskemu zväzu po boku hitlerovského Nemecka a jeho spojencov. Dostal sa až na polostrov Krym, kde utrpel vojnové zranenie, na základe ktorého bol poslaný domov na liečenie. Do Liskovej sa vracia 11. januára 1943 a po preliečení nastupuje v roku 1943 ako strážnik do ružomberskej zbrojovky. Postupne sa stal kontrolórom kvality, neskôr majstrom. Ako znalec Liskovskej jaskyne musel konzultovať možnosti jej využitia pre vojenské účely na obecnom úrade v Liskovej, kde jaskyňu prezentoval ako nestabilnú s narušeným stropom a na akékoľvek využitie teda nevhodnú. Do povstania sa aj naďalej venoval prieskumu a prácam v Liskovskej jaskyni.

Do Slovenského národného povstania sa zapojil ako príslušník Prvej československej armády na Slovensku s úlohou strážiť prechod medzi Dolným Kubínom a Valaskou Dubovou. Po výbuchu muničného skladu na Kramáriskách sa zúčastnil rozviedky v Ružomberku a následných bojov s Nemcami neďaleko Likavky. Keď sa vrátil do Liskovej, chcel sa pridať k partizánom na Ostrom, ale od tohto zámeru ho odhovoril otec.

Po potlačení SNP sa Camber znovu vracia do Liskovskej jaskyne, nie však ako jaskyniar, ale ako partizán. Okolo 15. októbra hľadá úkryt v Liskovskej jaskyni. Chodba blízko povrchu vo východnej strane Mnícha mu poslúžila nie len ako úkryt, ale aj ako opevnené stanovište. Vyzbrojil sa guľometom  a zásoby či muníciu získaval z rozprášeného skladu na Kramáriskách neďaleko Likavského hradu.

Postupne sa počet obyvateľov jaskyne zvýšil. Potraviny získavali v Martinčeku, nakoľko Lisková bola obsadená Nemcami. Liskovská jaskyňa slúžila ako dočasný úkryt pred nemeckými represiami a odvlečením na nútené práce mnohých obyvateľom okolitých obcí, najmä Liskovej. Aj samotnému Camberovi poslúžil ak dočasný úkryt jeho vlastný objav – dnešné Zrútené chodby, vtedy známe ako Kostrová jaskyňa.

Po skončení druhej svetovej vojny, ako najstarší syn v rodine, pracoval ako roľník a živiteľ rodiny. V roku 1949 bol obvinený a odsúdený na základe bližšie nešpecifikovaného udania a internovaný vo väzeniach a pracovných táboroch Jáchymov a Lešnica. Z väzenia sa vracia domov v roku 1954.

Návrat do Liskovej a podzemia Mnícha

Emil Camber sa po návrate z väzenia domov zamestnáva ako pomocná pracovná sila na fuškách. Ako človek s jaskyniarskymi skúsenosťami a s neutíchajúcim záujmom o podzemie aj napriek prežitým útrapám, bol roku 1954 prijatý do zamestnania v Múzeu slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Napriek tomu do práce v múzeu, ako trestaný, nemohol nastúpiť. Nasledujúci rok sa zamestnal na Stredoslovenských vodárenských stavbách, kde pracoval viac než tridsať rokov.

Počas práce vyštudoval strednú školu a získal maturitu, vďaka čomu mohol pracovať na pozícii majstra. Na Liskovskú jaskyňu, ktorej aktívnemu jaskyniarskemu prieskumu sa venoval pred vojnou a ktorá mu poskytla studené a vlhké, no bezpečné útočisko počas nej a kde aj nedobrovoľne trávil celé dni nezanevrel, ale znovu sa pustil do prieskumnej činnosti. V roku 1971 Anton Droppa vo svojom článku spomína jaskyniarsku prácu svojho bývalého spolužiaka Cambera v súvislosti s tzv. Camberovou sondou vo východnej strane Mnícha. Tu Camber intenzívne pracoval najmä v šesťdesiatych rokoch. Motiváciou mu bol intenzívny prievan, vanúci z úzkej pukliny. Sonda je doteraz lákavým, no mimoriadne náročným pracoviskom.

Emil Camber bo zakladateľom praktického jaskyniarstva v lokalite Liskovská jaskyňa, bol vedúcou osobnosťou medzi ostatnými prieskumníkmi jaskyne z Liskovej, na jeho dielo a odkaz nadviazali ružomberskí organizovaní jaskyniari. Do dôchodku Emil Camber odchádza v roku 1989. Ani na staré kolená nestratil záujem o Liskovskú jaskyňu. Jeho dvor a humno slúžili ružomberským jaskyniarom ako speleozákladňa a rozhovory s ním ako zdroj cenných informácii, on sa naopak intenzívne zaujímal o nové objavy, poznatky a činnosť v jaskyni. Vždy sa čudoval a smial jaskyniarom, ktorí sa k nemu vracali z jaskyne podobní čertom, že on veru z jaskyne nikdy taký špinavý neprišiel. Emil Camber zomrel vo veku 86 rokov, no spomínajú na neho nie len jeho príbuzní a priatelia, ale aj jaskyniari pôsobiaci v jemu najbližšej lokalite, Liskovskej jaskyni.

Spracoval Miroslav Kudla

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *